
Rakúšania vytiahli opäť svoju atómovú kartu. FOTO - REUTERS
konečnej dohody o najväčšom rozširovaní únie v jej histórii.
Otázka tranzitu už raz vstup kandidátskych krajín ohrozovala. Bolo to v roku 1994, keď o vstupe rokovali Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Ako pripomenul rakúsky denník Die Presse, záverečný rokovací maratón trval 60 hodín a najväčším kameňom úrazu v rokovaniach s Viedňou bola práve otázka nákladnej dopravy cez Alpy.
Cesta cez Alpy je najkratšou trasou spájajúcou Nemecko s juhom Európy. Rakúsko chce čo najmenej zaťažovať alpskú oblasť výfukovými plynmi z ťažkých nákladných vozidiel, a preto si pred vstupom vyjednalo systém tzv. ekobodov. Ekobody musia mať všetky nákladné vozidlá prechádzajúce cez Alpy. Body dostávajú na základe rôznych faktorov, celkovo však slúžia na obmedzenie dopravy. Systém má platiť do konca roku 2003, Rakúšania požadujú jeho predĺženie o ďalšie tri roky. Odvolávajú sa pritom na obdobný návrh Európskej komisie, ktorý padol po summite v Laekene v decembri 2001. Niektoré zainteresované štáty, ako Nemecko či Taliansko, sú však proti.
Druhým sporným bodom je česká atómová elektráreň Temelín. Rakúsko požaduje, aby sa dohoda medzi rakúskou a českou vládou uzavretá v Melku stala súčasťou prístupovej zmluvy Česka. Podľa denníka Die Presse s tým súhlasí aj česká strana. Proti sú však atómové krajiny ako Francúzsko, Veľká Británia či Švédsko. Ak by splnili rakúsku požiadavku, stala by sa EÚ akýmsi garantom bezpečnosti atómových elektrární. Prípadné neplnenie dohody z Melku by Viedni umožnilo obrátiť sa na Európsky súdny dvor. A rovnaké právo by mohli mať aj ostatní členovia únie v prípade iných elektrární.
Kancelár Schüssel odmietol použiť slová ako veto či blokovanie rozširovania. Na druhej strane sa netají tým, že kapitoly dopravná politika a energetika môžu byť uzatvorené len vtedy, ak sa nájde riešenie spomínaných sporných otázok. „Na tom trváme,“ povedal.
Rakúsko zrejme historický projekt rozširovania neohrozí, ale môže ho pekne skomplikovať. Akoby otvorených otázok nebolo už aj tak dosť. MIRIAM ZSILLEOVÁ