Lužkov chce otočiť tok rieky Ob. FOTO - ČTK
Po tom, čo Lužkov neuspel s návrhom obnoviť v Moskve pomník otca tajnej služby KGB Felixa Dzeržinského, prišiel s ďalšou šokujúcou ideou. Tentoraz ide o sibírsky veľtok Ob.
Rieky v tejto oblasti tečú milióny rokov severným smerom, kde - ako Lužkov zdôrazňuje - spôsobujú záplavy a vytvárajú nepotrebné močiare. Naopak, na juhu Ruska a v stredoázijských republikách ľudia a ich bavlníkové plantáže trpia suchom.
Stačí teda len vybudovať 2550 kilometrov dlhý, 16 metrov hlboký a 200 metrov široký kanál a asi osem obrích staníc s pumpami, ktoré budú vodu hnať tým správnym smerom. Kanál by sa mal začínať pri meste Chanty-Mansijska a pokračovať až do Syrdarje a následne do Amudarje. Tak bude možné z Obu odčerpať ročne 27,2 miliardy litrov vody, čo je asi 7 percent z celkového objemu.
Ruská tlač Lužkovov projekt posudzuje s rozpakmi. Objavil sa dokonca návrh, aby plán i jeho autora preskúmali odborníci z ministerstva zdravotníctva, predovšetkým psychiatri. Ekológovia bijú na poplach.
Ale ozvali sa aj hlasy, ktoré celý nápad nepokladajú za úplne šialený. Mohol by vraj napríklad zachrániť vyschnuté Aralské jazero a skutočne pomôcť suchej strednej Ázii i ruským oblastiam Čeljabinská a Kurganská.
Lužkov vlastne len opisuje. Už v roku 1933 sa vážne uvažovalo o obrátení toku riek Pečory a Strednej Dviny. V roku 1961 sa komunistický vodca Nikita Chruščov rozhodol spojiť kanálom Severné, Kaspické a Aralské more.
Vtedy došlo aj na Ob. Obrátiť jeho toky bolo takmer rozhodnuté a koncom 70. rokov sa dokonca začali stavať dedinky pre robotníkov. Našťastie sa sem nikdy nikto nenasťahoval. Výbuch Černobyľa, perestrojka, silnejúce hnutie ekológov a nástup Michaila Gorbačova urobili skvelým plánom koniec. V roku 1986 všetky práce zastavili.
Na tieto projekty teraz nadväzuje ambiciózny Jurij Lužkov, ktorý tvrdí, že tak vyrieši „jeden z najboľavejších problémov ľudstva - nedostatok vody“. Moskovský starosta je však predovšetkým obchodník. Voda bude podľa neho čoskoro rovnako lukratívnym tovarom ako ropa a plyn.
Po tom, keď Ob potečie novým kanálom, plánuje Lužkov predávať vodu Uzbekistanu, Turkménsku, Kazachstanu a možno i suchom trpiacemu Afganistanu. Vraj sa tak náklady na obrovskú stavbu urýchlene vrátia.
Okrem toho Lužkov uvažuje geopoliticky. A to už by prezidenta Putina mohlo zaujímať. Bývalé sovietske republiky strednej Ázie sa zbavujú závislosti od svojho veľkého brata. Do Ameriky sa vypravil už i posledný z ázijských vodcov verných Moskve, tadžický prezident Emomali Rachmonov. Kremeľ znervóznel. Závislosť bývalých sovietskych satelitov od ruskej vody by bola tým najlepším, čo by si v Moskve mohli želať.
PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum
