Takto to vyzeralo pred ruskou Dumou pred rokom počas rokovaní o prijatí zákona o platenom importe jadrového odpadu iných krajín do Ruska. Protesty ani verejný nesúhlas nepomohli. Teraz sa dovozcom odpadu stal aj Kazachstan. FOTO - TASR/AP
Rusko už rok nakupuje čerstvý odpad zo zahraničných atómových elektrární a pridáva ho k starým reaktorom z jadrových ponoriek. Nedávno sa ho rozhodol nasledovať Kazachstan.
Zákon o povolení importu jadrového odpadu z júla 2001 sa ruskému ministerstvu energetiky (Minatom) podarilo presadiť silou čísel. Dvadsať miliárd dolárov za desať rokov, sľubovali úradníci. Zákon prešiel napriek výsledkom verejného prieskumu, ktoré signalizovali mohutný nesúhlas Rusov a prešiel aj napriek upozorneniam ekológov, že krajina nemá potrebné technológie ani bezpečné sklady.
Nasledovala prvá zásielka jadrového odpadu z bulharskej elektrárne. Na prevoz a spracovanie mala dohliadať britská spoločnosť Energy Invest and Trade Corporation. Tá však podľa agentúry Prima News záhadne zmizla aj so ziskom.
Za 41 metrických ton bulharského jadrového odpadu vraj Rusko dostalo vyše 25 miliónov dolárov. Ministerstvo prisľúbilo, že sa zasadí o poskytnutie štvrtiny obnosu na environmentálne projekty. Štátna podpora ochrany životného prostredia je však doteraz desaťkrát menšia než pred rokom 1990, píše agentúra Prime-Tass.
V máji 2002 ministri energetiky Ruska a Spojených štátov podpísali dohodu o importe jadrového odpadu z amerických a taiwanských elektrární do Ruska.
V tom istom mesiaci oficiálne povolili import zahraničného jadrového odpadu v bývalom sovietskom satelite - Kazachstane. Krajina, z ktorej si sovietske impérium počas pretekov v zbrojení studenej vojny urobilo laboratórium, sa inšpirovala Moskvou. S vidinou 40 miliárd dolárov za tridsať rokov Kazachovia ponúkli svoju zem ako skládku pre bohatšie štáty.
Bezpečné skladové priestory však nemajú pripravené ani pre svoj vlastný rádioaktívny materiál. „V očiach sveta budú vyzerať nielen výstredne, ale aj ako hlupáci,“ povedal o rozhodnutí Kazachstanu pre BBC Alexej Jablokov z ruskej Akadémie vied. Smrteľné žiarenie bude totiž v Rusku a Kazachstane pôsobiť dávno po tom, čo sa rozkotúľajú vytúžené doláre: polčas rozpadu jadrového odpadu obsahujúceho plutónium je 200-tisíc rokov.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
