FOTO - REUTERS
ti medzi bohatými a chudobnými. V očividnej narážke na Irak varoval svetové mocnosti pred „preventívnymi vojnami“, ktoré môžu mať katastrofálne následky.
„Nie som tu ako verejný činiteľ, ale ako občan sužovaného sveta,“ vyhlásil Carter. „S globálnymi výzvami sa treba vyrovnať s dôrazom na mier, v súlade s ostatnými, pomocou silných aliancií a medzinárodného konsenzu. Niet pochýb, že nech akokoľvek nedokonale, najlepšie to možno urobiť prostredníctvom Spojených národov.“
Hovoril aj o „vojne, ktorá môže byť niekedy nevyhnutným zlom. Bez ohľadu na nevyhnutnosť je to však vždy zlo, nikdy dobro. Musíme mať na pamäti, že vo svete máme najmenej osem jadrových mocností a tri z nich hrozia svojim susedom v oblastiach veľkého medzinárodného napätia“, zdôraznil. „Ak si mocnosti osvoja preventívnu vojnu ako svoj princíp, môžu stvoriť precedens, ktorý môže mať katastrofálne následky.“
Demokrat Carter bol prezidentom USA v rokoch 1977 - 81 a za držiteľa Nobelovej ceny ho vybrali z rekordného počtu 156 kandidátov. Na toto ocenenie ho navrhovali už viackrát, pretože podnikal mierové iniciatívy po celom svete - od Haiti po severnú Kóreu. Veľmi blízko Nobelovej cene za mier bol Carter už v roku 1978, keď sa laureátmi stali izraelský premiér Menachem Begin a egyptský prezident Anvar Sadat za uzavretie mierovej zmluvy medzi oboma krajinami. Carter bol vtedy rozhodujúcim prostredníkom, zabudli ho ale včas navrhnúť.
Stal sa tretím prezidentom USA oceneným Nobelovou cenou za mier. Pred ním túto poctu dostal Theodor Roosevelt v roku 1906 a Woodrow Wilson v roku 1919.
(čtk)
