BRUSEL, ATÉNY - Hoci Dánsko dúfalo, že na summite v Kodani sa bude už len oslavovať rozšírenie únie, situácia sa vyvinula inak. Na lídroch pätnástky zostáva po včerajšom rokovaní ich ministrov zahraničných vecí vyriešiť zásadnú otázku posledných týždňov rokovaní - peniaze. Pôjde o to, koľko napokon únia vyčlení pre kandidátov, pôjde o priame platby poľnohospodárom, či o finančné aspekty poľnohospodárskych kvót.
Poliaci chcú bojovať
Po dramatických rokovaniach a výmenách názorov medzi komisiou a Dánskom ako predsedníckou krajinou napokon ministri zahraničných vecí krajín európskej pätnástky schválili tzv. balíčky - bilaterálne dohody s jednotlivými kandidátmi. Únia zatiaľ nedosiahla dohodu s Poľskom a Maltou. Poľsko chce bojovať do posledného momentu a verí, že únia napokon navýši balík na rozšírenie, z čoho by sa mu ako najväčšiemu kandidátovi ušlo najviac.
Ak by sa to Poľsku podarilo, čo je nepravdepodobné, výhody z jeho úspechu by chceli čerpať aj ostatní kandidáti. Malta argumentuje svojím „jedinečným“ postavením a žiada ústupky. „Posolstvo je, že v Kodani sa budeme baviť len o číslach, o ničom inom len o číslach,“ odkázal kandidátom nemenovaný diplomatický zdroj. Iný diplomat sa vyjadril, že každému je jasné, že debata o ústupkoch jednotlivým kandidátom sa už skončila.
V Kodani sa rozhodne aj o tom, či únia minie všetky peniaze, ktoré na rozširovanie vyčlenila v roku 1999, alebo sa bude snažiť ušetriť zhruba dve miliardy eur. Predseda Európskej komisie Romano Prodi sa postavil na stranu kandidátov, keď povedal: „ Myslím si, že ak minieme všetky peniaze, nebude to zlý obchod.“ Úniu tiež vyzval na väčšiu veľkorysosť.
Nemecko šetrí
Dánsky premiér Andreas Fogh Rasmussen jeho snahy však zastavil hneď v rozbehu a rezolútne vyhlásil: „Dostal som jasné posolstvo, že sme dosiahli limit. Žiadne ďalšie peniaze nie sú k dispozícii.“ Pritom Rasmussen sa do poslednej chvíle snažil stlačiť rozdiel medzi zamýšľaným a reálnym balíkom určeným na financovanie na miliardu eur. Nemecko, ktoré považovalo dánsky návrh za príliš štedrý, ho dôrazne napomenulo. Nemecko samotné čelí ekonomickým problémom a pre jeho politickú reprezentáciu by nebolo dobré, keby voličom neukazovala vôľu rozširovanie zlacniť.
Pred kodanským summitom svoje pripomienky opäť vytiahlo Rakúsko, ktoré bude podmieňovať akýkoľvek súhlas s rozšírením na vyriešením sporu okolo tzv. ekobodov a českej jadrovej elektrárne Temelín. Vyplynulo to z vyjadrenia rakúskej ministerky zahraničných vecí Benity Ferrerovej-Waldnerovej. Svoje požiadavky pred súhlasom s rozšírením včera naznačili aj Portugalsko a Taliansko.
Ministri zahraničných vecí únie podporili nemecko-francúzsky návrh, aby sa dátum začiatku rokovaní pre Turecko stanovil na rok 2005, hoci Turecko lobovalo za rok 2004.
(čtk, mik)
Británia otvorí dvere pracovným silám z Východu
LONDÝN - Veľká Británia včera oznámila, že otvorí dvere pracovným silám z východoeurópskych krajín po tom, čo sa stanú členmi Európskej únie. Londýn tak zaujal opačný postoj než Berlín a Viedeň, ktoré naopak trvajú v tejto oblasti na sedemročnom prechodnom období. Minister zahraničných vecí Jack Straw vyhlásil, že občania nových štátov únie budú mať rovnaké právo na prácu v Británii ako občania terajších štátov EÚ.
Londýn sa včerajším vyhlásením pripojil k ďalším členským krajinám únie, ktoré podobné stanovisko ohlásili už prv - ide o Írsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Grécko. Voľný pohyb tovaru, kapitálu a osôb je jedným zo základných kameňov Európskej únie. Kandidátske krajiny poukazujú na skutočnosť, že reštriktívne opatrenia voči ich pracovníkom fakticky zaraďuje tieto sily do druhej kategórie a robí z nich druhoradých občanov únie. (čtk)
