Väčšina slovenských Číňanov napodiv pochádza z jediného okresu v malej juhočínskej provincii Čching-tchien, čo v preklade znamená Zelené pole. „Číňania, čo prichádzajú na Slovensko, sa sem väčšinou dostanú cez priateľov alebo príbuzných. Preto je ich tu toľko z maličkého okresu,“ tvrdí čínsky biznesmen na Slovensku Zhou Mei Juan. FOTO SME - PAVOL MAJER
Čína je zaujímavá pre firmy, ktoré chcú ušetriť na výrobných nákladoch. Čínske závody montujú pre svetoznáme značky počítače, spotrebnú elektroniku, šijú odevy a obuv. Výhody lacnej pracovnej sily objavili IBM, Motorola, Microsoft, Nokia či Adidas.
Záujem investorov spravil z Číny veľmoc vo výrobe spotrebného tovaru. Od ekonomických reforiem, ktoré naštartoval Teng Siao-pching, svet uprednostňuje viac ekonomický než etický pohľad na komunistickú Čínu, ktorá nedodržiava ľudské práva. Výsledkom je obrovský investičný boom, ktorý spolu s významným vplyvom vlády na ekonomiku tlačí hospodárstvo oveľa rýchlejšie než v ostatných častiach sveta.
V rokoch 1997 až 2001 rástlo čínske hospodárstvo priemerným tempom 7,8 percenta, zatiaľ čo sa Amerika a Európa potácajú nad hranicou recesie. Aj preto vidia niektorí ekonómovia Čínu ako budúcu svetovú ekonomickú jednotku. Zvrat pred dvoma rokmi predpovedala napríklad štúdia britského ministerstva zahraničia.
Kritici čínskej cesty namietajú, že veľká angažovanosť štátu v ekonomike, ktorý investuje miliardy do riešenia regionálnych rozdielov, nezamestnanosti a nadprodukcie, má odvrátenú stránku v zadlžovaní a môže sa skončiť aj finančnou krízou. K téme ľudských práv sa firmy, ktoré s Čínou obchodujú, vyjadrujú veľmi neochotne. Platí to však nielen pre slovenských obchodníkov, podobný postoj nie je neobvyklý ani vo vyspelom svete. O potrebe dodržiavať ľudské práva hovorieval napríklad americký exprezident Bill Clinton. Jedným dychom ale dodal, že „nezhoda v tejto oblasti nebude ovplyvňovať ostatné oblasti spolupráce“.
Menej diplomatické vyjadrenia českého prezidenta Václava Havla spôsobili niektorým českým firmám starosti začiatkom deväťdesiatych rokov. Havlove slová o Tibete a ľudských právach vtedy Čína oplatila zrušením niektorých dohodnutých kontraktov.
