Čo všetko sa nachádza v dokumentoch, ktoré Irak odovzdal inšpektorom? Skúmať to budú týždne. FOTO - REUTERS
marmelády. Musíte si odkladať nejaké dokumenty,“ povedal prednedávnom šéf inšpektorov Hans Blix.
Odborníci upozorňujú, že preto môže byť všetko jasné už po pár hodinách: Irak dopredu naznačil, že v správe sa svet takmer nič nové nedozvie. Ani to, ako svoje chemické a biologické zbrane zlikvidoval. A to môže Amerike stačiť na útok. Rezolúcia totiž od Bagdadu nevyžaduje, aby len priznal chemické, biologické a jadrové zbrane, ktoré má, ale aj tie, ktoré mal v minulosti.
Orientovať sa v tisíckach strán textu nebude ľahké a napriek všetkému bude trvať relatívne dlho, kým budú môcť inšpektori, ale aj Američania povedať, že skutočne opäť prichytili Saddáma pri klamstve. Na začiatok preto bude kľúčové, či v správe Washington nájde podrobnosti o chemických a biologických zbraniach, ktoré Saddám Husajn celkom určite vlastnil a dokonca aj použil.
Pred jedenástimi rokmi odovzdal OSN 30-stránkový dokument. V ňom síce priznal, že takéto zbrane mal, súčasne však tvrdil, že ich zlikvidoval. Akurát o tom nevie nájsť dôkazy.
Teraz sa zdá, že všetko zopakoval. Rozdiel je podľa informácií z Iraku jedine v tom, že na to potreboval 12-tisíc strán.
Poradca irackého prezidenta Saddáma Husajna Amir Saadí v nedeľu novinárom tri štvrte hodiny rozprával, čo všetko je v správe. Hovoril, že tam dali podrobnosti o výrobe syra, varení piva alebo ako upravujú kožu. Aby vraj Američania nemohli tvrdiť, že taja informácie o veciach, ktoré by okrem civilného mohli mať aj vojenské využitie.
Súčasne ale priznal, že o chemických, biologických a jadrových zbraniach tam toho veľa nenájdu. Irak ich vraj jednoducho nemá. A nemá ani dôkazy o ich zničení. „Skúmali sme všetko, čo sme mohli a nové dokumenty (o likvidácii zbraní) sme nenašli,“ povedal Saadí.
Experti sa preto zhodujú, že Irak si správou pred vojnou kožu nezachránil. Podľa mnohých sa k vojne dokonca priblížil. Aj napriek pochybnostiam o pravdivosti irackého priznania nie je ale ešte všetko stratené. Američania si veľa sľubujú od irackých odborníkov, ktorí sa na výrobe a údajnej likvidácii zbraní hromadného ničenia podieľali. Ak by vypovedali mimo územia Iraku a začali by spievať, vojna by nemusela byť otázkou najbližších dní. No ani potom nie je konflikt zažehnaný. Američanom totiž len reči stačiť nebudú: experti by ich vzápätí museli zobrať priamo na miesto činu. A to sa už predstavuje ťažšie.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
