Premiér Zoran Djindjič (na snímke) a dosluhujúci federálny prezident Vojislav Koštunica, ktorý získal najviac hlasov, sa navzájom obviňujú zo zlyhania tretieho pokusu o zvolenie srbského prezidenta. Výsledky sú opäť neplatné pre nízku volebnú účasť. FOTO – TASR/EPA
Srbské proreformné sily sa nedokázali zjednotiť ani pred hrozbou devastácie krajiny bezvládím, ani pre hrozivú popularitu Miloševičovho kandidáta a ultranacionalistu Vojislava Šešelja. Nevyhnutná obnova hospodárstva sa odkladá. Srbsko sa ocitlo uprostred politickej krízy.
Koštunicovi, ktorý dostal 60 percent hlasov, uniklo prezidentské kreslo o päť percent zúčastnených voličov, teda okolo 350-tisíc ľudí, ktorí v nedeľu ostali doma. Vojislav Šešelj získal úctyhodných 36 percent.
Koštunica výsledok voľby neuznal. Tvrdí, že volebnú účasť zmanipulovala vláda na čele s premiérom Zoranom Djindjičom, Koštunicovým bývalým spolubojovníkom a dnes politickým súperom. Podľa Koštunicu sa vo volebných zoznamoch objavilo vyše 400-tisíc mien neexistujúcich voličov. Ľudí, ktorí už umreli alebo stratili občianstvo.
Djindjič odráža obvinenia tvrdením, že Koštunica si za neúspech môže sám, lebo neviedol poriadnu predvolebnú kampaň. „Nesnažil sa získať hlasy tých kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole,“ povedal Djindjič, odvolávajúc sa na svojho chránenca, prezidentského kandidáta Miroljuba Labusa, ktorý pred posledným hlasovaním odstúpil.
Zákony ani história nepodstrkujú Srbom návod, ako ústavný rébus vyriešiť. Podľa jedného zo scenárov, ktorý by privítal aj Koštunica, krajinu čaká Djindjičov pád a zmena vlády. Na vyprovokovanie predčasných volieb by sa však Koštunica musel spriahnuť s Miloševičovými extrémistami v parlamente a spochybniť svoju povesť proeurópskeho politika.
Djindjič zase navrhuje zmenu priamej voľby prezidenta na voľbu parlamentom, v ktorom má jeho Demokratická strana väčšinu. To by mu umožnilo postaviť vlastného kandidáta.
Na prvý pohľad sa zdá, že kosť, o ktorú je bitka, za toľko rozruchu ani nestojí. Prezident Srbska v rámci federatívnej Juhoslávie je predsa len reprezentačnou figúrkou. Kým sa však médiá venovali rozruchu okolo pokusov zvoliť prezidenta, v Belehrade sa ticho debatovalo aj o inom. V piatok sa predstavitelia Srbska a Čiernej Hory definitívne dohodli na ústavnej zmene, ktorá uvoľnuje federatívny zväzok dvoch štátov na voľnú úniu s možnosťou neskôr sa rozhodnúť o samostatnej štátnosti. To dáva srbskému prezidentovi výhliadky na mocenský post na medzinárodnej úrovni.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
