FOTO - Archív
Vyjadrenia politikov z členských i kandidátskych krajín si protirečia, čo je neklamný znak, že vstupné rokovania vstúpili do finále. Nikto nechce vyložiť karty na stôl skôr, než to bude nevyhnutné. Zásada - kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, bude platiť až do konca.
Slovné súboje
Francúzsko a Nemecko minulý týždeň demonštrovali svoje partnerstvo a svorne vyhlásili, že nesúhlasia s veľkorysým návrhom dánskeho predsedníctva. Zrejme nejde o definitívny postoj, keď si mohol Rasmussen neskôr dovoliť vyhlásiť, že má podporu všetkých členských krajín vrátane Berlína: „Mám podporu Nemecka, nemecký kancelár mi dal jasný signál, že podporuje balíčky ako základ pre záverečné rokovania, ale zároveň dodal, že je to úplný limit.“
Ani kandidátske krajiny nešetria siláckymi rečami. Chcú od Európskej únie získať viac, ako ponúka. V hre je ešte šťavnaté sústo - 2 miliardy eur. To je rozdiel medzi finančným stropom určeným na summite v Berlíne v roku 1999 na rozšírenie a najnovším dánskym návrhom.
Rasmussen varuje kandidátske štáty, že ak sa na summite v Kodani nedosiahne dohoda, celému rozšíreniu hrozí odklad.
Každý chce byť víťazom
Ani jedno z vyhlásení neznie definitívne, ani jedno nie je príliš tvrdé, ani jedno nevylučuje dohodu. Historický termín prijatia desiatich kandidátskych krajín do únie sa blíži a každý chce mať po ňom dôvod na oslavu. Premiéri a prezidenti členských krajín chcú po Kodani doma vyhlásiť, že dali na rozšírenie len toľko, koľko bolo nevyhnutné.
Premiéri kandidátskych krajín chcú, aby ich voliči vedeli, že bojovali statočne a viac už získať nemohli. Šesť krajín - Slovensko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Cyprus aMaďarsko - je údajne pripravených akceptovať dánsky návrh. Oficiálne to však nepovedia, vyzeralo by to, že sa vzdali skôr, ako bolo treba. Diplomatický zdroj dánskeho predsedníctva podľa agentúry Reuters potvrdil dohodu so spomínanými krajinami. Ak teraz akceptujú dánsky návrh, získajú potom všetky ústupky EÚ v takzvaných horizontálnych veciach, vybojovaných ostatnými kandidátmi. To znamená, že ak iná krajina v Kodani vybojuje vyššie priame platby alebo finančné kompenzácie aj na roky 2005 a 2006, dostanú ich aj zvyšné štáty - bez boja.
Rozhodujúce bude Poľsko
Za vodcu kandidátskych krajín sa neoficiálne pasovalo Poľsko, najväčší a najdrahší z kandidátov. Domov musí doniesť viac ako uspokojivú dohodu. Nálada v krajine je totiž mizerná. Podľa posledných prieskumov si takmer dve tretiny Poliakov (64 percent) myslia, že vláda dostatočne nezastupuje národné záujmy. Až 62 percent by radšej volilo odklad rozšírenia než druhoradé členstvo. Poľská vláda potrebuje domácu verejnú mienku a EÚ potrebuje na rozšírenie Poľsko. A Poľsko chce viac peňazí, než zatiaľ Dánsko ponúklo.
Prekvapenie pre kandidátov
Účastníci rokovaní medzi kandidátmi, dánskym predsedníctvom a Európskou komisiou predpovedajú, že konečná dohoda sa dosiahne hladšie, než by sa podľa slovných súbojov zdalo. Vyzerať by mohla nasledovne: prvý deň má byť podľa predbežného programu len pracovná večera lídrov EÚ. A na druhý deň zrejme členské krajiny ponúknu kandidátom malé finančné prekvapenie. Možno zvýšenie priamych platieb alebo viac peňazí na kompenzácie. Pripustil to aj premiér Rasmussen: „Cítime, že je potreba ďalších ústupkov pre kandidátov v záverečnej fáze.“ Darček by ale nemal prevýšiť spomínané dve miliardy eur, aby sa aj politici z členských krajín mohli pozrieť svojim voličom do tváre.
Ak aj nebudú rokovania dosť tvrdé, určite budú dlhé. „Kongresové centrum som rezervoval na celý víkend,“ povedal Rasmussen.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
