Typickým príkladom zneužívania daňových rajov a ich zákonov na kriminálne účely bol prípad Banky Európskej únie v Antigue. Vďaka legislatívnemu krytiu maliteľov bánk a nedostatočnému zabezpečeniu vkladov v tejto krajine mohli jej majitelia zmiznúť aj s uloženými peniazmi dôverčivých vkladateľov.
Antigujskú banku Európskej únie založili dvaja ruskí občania v Antigue ešte v roku 1994. Pri jej zakladaní sa pravdepodobne prezentovali ako predstavitelia jednej z moskovských bánk. Materskou firmou banky Európskej únie bola Swiss Investment Association registrovaná na Bahamách. Po čase sa jedným z jej čelných predstaviteľov stal Lord Mancroft, člen snemovne lordov britského parlamentu.
Banka otvorila internetovú stránku, cez ktorú ponúkala možnosť vytvoriť a spravovať si účet prostredníctvom akéhokoľvek pripojenia na internet. V tom čase jej predstavitelia tvrdili, že banka má krytie 2,8 milióna dolárov a spravuje 144 účtov osôb zo 43 krajín. Najväčší vklad mal predstavovať 400-tisíc dolárov.
Lord Mancroft odmietal obvinenia z prania špinavých peňazí, pretože podľa neho sa najviac peňazí prepralo „pod nosmi zabehnutých bánk na Západe“.
Už v roku 1996 vydala Bank of England vyhlásenie, ktorým upozornila klientov Banky Európskej únie, že neexistuje žiadne krytie ich úložiek. Po medzinárodných aktivitách priamo v Antigue v roku 1997 majitelia banky zmizli aj so všetkými peniazmi.
(Podľa publikácie OSN Financial havens, banking secrecy and money-laundering)
