Ako mieni vláda v legislatívnej, ale aj represívnej oblasti, ako je vyšetrovanie a trestné stíhanie zabrániť zneužívaniu daňových rajov na trestnú činnosť?

„Samotné založenie obchodnej spoločnosti v krajine, ktorá je daňovým rajom, nie je trestné v žiadnom štáte. Zneužívanie daňových rajov je však trestné podľa Trestného zákona. Trestným je konanie, ktorým dochádza k spáchaniu niektorého z trestných činov, pričom prichádza do úvahy najmä legalizácia príjmu z trestnej činnosti, teda pranie špinavých peňazí.“

Aké problémy sú v trestnom a súdnom konaní pri postihovaní prania špinavých peňazí prostredníctvom daňových rajov?

„Najväčšie problémy sú v dokazovaní tohto trestného činu, v samotnom preukázaní, že došlo k praniu špinavých peňazí, čo sťažuje aj rigídna úprava bankového tajomstva v daňových rajoch. Tým sa potom neumožňuje účinná spolupráca orgánov činných v trestnom konaní.“

Existujú už konkrétne prípady, kde súd vyniesol rozsudok pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, v ktorom by figurovali daňove raje?

„Pri tomto trestnom čine sa ťažko preukazuje subjektívna stránka - teda úmysel páchateľa spáchať ho. Aj to prispieva k pomerne nízkemu počtu osôb, ktoré boli pre tento trestný čin

slovenskými súdmi právoplatne odsúdené. Navyše ide o skrytú trestnú činnost, ktorej zistenie bolo donedávna závislé od ochoty oznámiť podozrivé skutočnosti.

Prelomom tejto nepriaznivej situácie je novela Trestného zákona z roku 1999. Na základe nového ustanovenia vyplýva vybraným subjektom, pod hrozbou sankcií uvedených v zákone, priamo povinnosť oznámiť skutočnosti a podozrenia, ktoré nasvedčujú legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo uskutočneniu podozrivých bankových operácií.“

O čo Slovensko prichádza, ak firmy využívajú daňové raje?

„O príjem z daní.“