BRATISLAVA - V daňových rajoch ročne miznú desiatky miliárd dolárov. Podnikatelia z celého sveta ich do týchto štátov ukladajú v snahe vyhnúť sa vysokému zdaneniu v domovskej krajine. Hoci je škodlivý vplyv takýchto transakcií na štátne rozpočty krajín s bežnými daňovými režimami známy už desiatky rokov, finančné autority celého sveta si s rajmi nevedia rady.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zaradila na svoju čiernu listinu spolu 35 štátov s veľmi miernym alebo žiadnym daňovým systémom. Tie dostali do konca novembra tohto roka ultimátum, aby preukázali reálnu ochotu spolupracovať.
Ponechanie ich daňových systémov chce OECD vymeniť za vyššiu transparentnosť. Štáty Karibiku a Južnej Ameriky totiž často nespolupracujú ani v trestnoprávnych veciach - nevydávajú hľadané osoby, preto si ťažko predstaviť, že im budú ležať na srdci daňové problémy krajín EÚ či USA.
Rýchla registrácia, jednoduché podmienky podnikania bez preverovania povesti podnikateľa či pôvodu jeho peňazí totiž vytvárajú ideálne prostredie aj pre pranie špinavých peňazí. Podnikateľ je v daňovom raji tak silne chránený, že hoci je podozrenie z prania peňazí evidentné, ani orgány daňového raja sa pri akokoľvek silnej vôli spolupracovať k informáciam o podozrivej osobe nedostanú. Sídlom firmy v daňovom raji je často iba poštový priečinok či prázdna kancelária s faxom a odkazovačom. Reálne sídlo podnikateľa je neznáme.
Okrem toho ten, kto využíva „benevolentnosť“ daňových rajov na pranie príjmov z predaja narkotík či zbraní, robí už prvé kroky na to, aby sa cesta k nemu skomplikovala. Na svete dnes existuje rozvetvená sieť „alternatívneho“ bankovníctva s prepojeniami na diplomatov a finančných expertov a týmito kanálmi sú podporované aj teroristické akcie a rôzne etnické spory.
Obľúbenosť daňových rajov stúpa aj v slovenských firmách. Mediálne asi najznámejšou z nich je spoločnosť Penta Group, ktorá sídli na Cypre. Podľa štatistík Národnej banky slovenské firmy na Cypre preinvestovali do konca minulého roku 294 miliónov korún.
Nemenej známa je aj firma Barkos, ktorá počas rezešovského vedenia Východoslovenských železiarní Košice realizovala takmer celý ich zahraničný obchod. Barkos bol zaregistrovaný na Britských Panenských ostrovoch a sídlil v Barbadose, kde sa aj zdaňoval zisk.
