BUENOS AIRES - Bývalý kapitán argentínskeho námorníctva Alfredo Astiz, ktorý sa považuje za jeden z najhorších symbolov represií diktátorského režimu v Argentíne v rokoch 1976 až 1986, sa včera vzdal polícii. Na Astiza, známeho aj ako Blonďavý anjel, vydali v Argentíne zatykač na žiadosť talianskeho súdu. Ten ho obviňuje z únosov viacerých talianskych občanov vrátane tehotnej Susany Pegorarovej. Únosy sa odohrali v rokoch 1976 a 1977.

„Prihlásil sa Interpolu a teraz sa nachádza v budove federálnej polície so svojím právnikom,“ povedal hovorca federálnej polície. Nevedel však povedať, či ho vydajú.

Podľa argentínskych novín existujú dôkazy, že Pegorarovej sa narodila dcéra, ktorá žije pod menom Evelyn Vazquezová v prístavnom meste Mar de Plata. Počas argentínskej diktatúry vojaci často zadržiavali tehotné ženy, až kým sa im nenarodilo dieťa. Potom ich zabili, aby sa o deti ďalej mohli starať rodiny vojakov.

Argentínsky časopis Trespuntos nazval Astiza v roku 1998 „Anjelom smrti“. Označili ho za „najlepšie vycvičeného muža na zabíjanie novinárov a politikov v Argentíne“. Svoje aktivity chcel ospravedlniť činnosťou neslávnej námornej školy ESMA v krvavej kampani proti ľavicovým partizánom a ich prívržencom po vojenskom zásahu v roku 1976.

„Nič neľutujem,“ povedal Astiz pre istý časopis. Po týchto slovách ho minulý rok odsúdili na tri mesiace väzenia. Astiza obvinili aj za zakázanie skupiny „Mothers“ bojujúcej za ľudské práva. Ďalej za únos a vraždu dvoch francúzskych mníšok, 15-ročného švédskeho dievčaťa a mnohých Argentínčanov.

Švédka Dagmar Hagelinová žila v hlavnom meste Argentíny, keď ju uniesli príslušníci ESMY. Tá bola v tom čase najobávanejšou pomocnou rukou argentínskej diktatúry. Niektoré zdroje tvrdia, že Dagmar si pomýlili s niekým iným. Jej telo sa síce nikdy nenašlo, ale Švédsko žiada, aby Astiza odsúdili za jej únos a vraždu.

V Argentíne však proti nemu nemôžu viesť žalobu za vraždu alebo týranie počas diktatúry. Je chránený zákonmi Full Stop a Due Obedience prijatými v rokoch 1986 a 1987, keď sa Argentína snažila vyrovnať s minulosťou. Tieto zákony nezahŕňali únosy detí, a práve preto požiadal taliansky súd argentínskeho federálneho sudcu Maria Servini de Cubria o zatknutie Astiza.

Odhaduje sa, že počas diktatúry v rokoch 1976 až 1983 zmizlo alebo bolo zavraždených od 15 do 30-tisíc disidentov.

V roku 1982 Astiz svojmu zatknutiu unikol, keď ušiel do Francúzska. Potom sa vzdal britským vojskám na Falklandoch. V roku 1990 ho francúzsky súd odsúdil na doživotné väzenie.
(reuters, zt, ao)