FOTO – AUTOR Z histórie majolikyUž v 14. storočí bola Modra známa svojím unikátnym hrnčiarstvom. Najstarší keramikári známi pod menom Habáni rozvinuli počas 17. storočia svoju keramickú výrobu do súčasnej ľudovoumeleckej produkcie. Neskôr slovenská hrnčiarska kultúra absorbovala habánsku techniku. Podľa zachovaných záznamov bol hrnčiarsky cech v Modre založený už v roku 1636. V roku 1828 bolo v Modre najviac hrnčiarov v celom hornom Uhorsku - 55 majstrov.
V roku 1925 získala dielňa Slovenská keramika medailu Grand Prix na výstave moderného a úžitkového umenia v Paríži, v roku 1926 vo Philadelphii, v roku 1929 v Barcelone a v roku 1930 vo francúzskom Liége. Tým sa termín „modranská keramika“ stal pojmom. Dnes v Modre prežívajú v symbióze vzťahy medzi habánskou kultúrou a súčasnými keramickými umelcami.
MODRA - Nadvýroba lacných keramických predmetov a masovosť trhu, doviedla viacerých producentov tradičnej keramiky v Česku, Nemecku či Taliansku k zániku. Vedenie Slovenskej ľudovej majoliky, ľudovoumeleckého výrobného družstva v Modre, upozorňuje, že podobný osud hrozí aj slovenským výrobcom.
Slovenskú ľudovú majoliku ťaží niekoľkomiliónový úver, ktorý uvalil na výrobne družstvo štát ešte v prednovembrovom období. Predseda predstavenstva Majolinky Milan Červenka sa pozastavuje nad tým, že ministerstvo kultúry podporuje napríklad ÚĽUV, kým oni bez dotácie, mali ešte pred týmto rokom 23-percentné zaťaženie DPH, teraz je 10-percentné.
Beatrica Gregová z ministerstva kultúry, sa však bráni, že od Majolinky nedostali žiadosť na dotáciu. „Ministerstvo kultúry v zásade podporuje kultúrnu aktivitu,“ dodala Gregová.
Červenka potvrdil, že žiadosť nepodal, pretože nevedel, že takáto možnosť existuje. Poslal dva osobné listy bývalému ministrovi kultúry so žiadosťou o pomoc, no minister mu neodpovedal. Na otázku, či ešte uvažuje o možnosti, že podá žiadosť o dotáciu, odpovedal: „Teraz sa o tom uvažuje, ale veci na ministerstvách sa musia po voľbách stabilizovať. Po novom roku uvidíme.“
Už niekoľko rokov Majolinka v spolupráci s Asociáciou cestovných kancelárií prijíma v Modre do ich výrobných priestorov exkurzie turistov. Tí nepriamo uskutočňujú export cez predajňu, zároveň pokrývajú tretinu odberu. Do zahraničia putujú priamou cestou iba dve percentá výroby.
„Záujem zo zahraničia - USA či Japonska - tu je, ale letecká doprava zdražela, teraz pokrýva svojimi výdavkami 100 percent ceny výrobku,“ hovorí Červenka. Takže zvyšné dve tretiny sme nútení umiestniť doma.
Najväčšími odberateľmi sú štátne inštitúcie - ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany. Červenka: „Na našich tristo druhov výrobkov máme certifikát zdravotnej neškodlivosti. Nepoužívame olovnaté farby ani glazúru. Hoci eteblovaný krištáľ obsahuje 25 percent olova.“
Vyskytol sa aj prípad, že v istom obchodnom dome nemenovaný „podnikateľ“ vydával lacný a nekvalitný tovar za modranskú keramiku. Preto má každý modranský keramický výrobok pod glazúrou ochrannú známku.
BARBORA MANČÍKOVÁ
