Generálny tajomník seba aj súdruhov usvedčil, že marxistické idey, ktorým zakladatelia strany v roku 1921 v Šanghaji tak verili, skončili v prepadlisku dejín. Jeho príhovor ukázal, že za osemdesiat rokov si komunisti výborne osvojili najmä technológiu, ako sa udržať pri moci.

Ťiang Ce-mina usvedčuje už výber tém, ktoré si vybral pre túto slávnostnú chvíľu. Ťažiskový bol boj proti korupcii („strana nemôže byť rajom pre korupčníkov“) a oficiálne akceptovanie súkromného podnikania. Zvlášť táto časť prejavu je veľmi zaujímavá: „Dve desaťročia ekonomických reforiem zvýšili životnú úroveň a vznikla ekonomika, v ktorej sa uplatnili rôzne formy vlastníctva - toto sú okolnosti veľmi odlišné od tých, s ktorými sa stretávali aj ich analyzovali zakladatelia marxizmu.“ Prezident akoby priznal, že komunisti sa hodlajú zabetónovať po novom. Nie hrubou silou, ale väzbami na nové ekonomické loby. Podnikatelia sú plnoprávnymi členmi spoločnosti a strana ich dokonca začína volať do svojich radov. O korupcii hovoria komunisti často - ohrozuje ich zvnútra. Kam teda smeruje Čína pod vedením komunistov?

K svetlejším zajtrajškom - podľa propagandy, ktorú počas osláv robia. O neúspechoch sa vôbec nehovorí a bolo by pritom o čom. Napríklad o katastrofálnych výsledkoch Maovho Veľkého skoku, ktorý koncom 50. rokov hubil ľudí aj hospodárstvo. O masovom šialenstve počas kultúrnej revolúcie v druhej polovici 60. rokov. O krvavom potlačení študentských demonštrácií na Námestí Ťien-an-men v roku 1989.

Podľa štátnej ideológie, ktorú sa snažil Ťiang priblížiť v prejave vo Veľkej ľudovej sále, však komunisti smerujú skôr do ťažkých časov. Stále im totiž ide o to, aby strana zostala v čase globalizácie, multinárodných firiem a zmenšujúceho sa vplyvu štátu najvýznamnejším hráčom v spoločnosti. Teória „troch reprezentantov“ preto tvrdí, že komunistická strana reprezentuje záujmy vyspelých výrobných síl, kultúry a širokej verejnosti. Ekonomické a technologické zmeny vraj nič nezmenili na dôležitosti pracujúcej triedy, ale „dosiahnuť komunizmus je veľmi, veľmi dlhý proces,“ povedal Ťiang.

O tak trochu absurdnom osude ideí komunizmu v Číne najlepšie vypovedá osud mesta, kde strana vznikla. Skúste niekomu v Šanghaji, kto má menej ako tridsať povedať, že toto je rodné mesto komunizmu a zrejme vám venuje prekvapený pohľad, píše agentúra Reuters. Dom, v ktorom Mao Ce-tung stranu zakladal, sa nachádza v jednej z najmódnejších a „najburžoáznejších“ štvrtí mesta, v ktorom sa robia každý deň miliónové obchody. V dolároch. Deň pred výročím prišlo do múzea v tejto ináč nie veľmi navštevovanej budove rekordných 11 092 zvedavcov. Členovia strany sa pred budovou spokojne fotografovali s japonskými kamerami.
MAREK CHORVATOVIČ