Podnikatelia z celého sveta v nich ročne „utopia“ desiatky miliárd dolárov, ktoré by inak museli zdaniť doma pri podstatne vyšších sadzbách. Všetko je však legálne.

Obľuba daňových rajov rastie aj v slovenských firmách. V roku 1999 (údaje z vlaňajška sa nám získať nepodarilo) sa u nás uskutočnili podozrivé bankové operácie v objeme 15,2 miliardy korún. Do daňových rajov smerovalo asi 50 percent z týchto podozrivých peňazí. Za pranie špinavých peňazí odsúdili na Slovensku v posledných troch rokoch 20 ľudí. Založiť firmy a podnikať v daňovom raji však trestné nie je.

Asi najznámejšou z našich firiem podnikajúcich v týchto oblastiach je Penta Group, ktorá sídli na Cypre. Podľa štatistík Národnej banky slovenské firmy na Cypre preinvestovali do konca minulého roku 294 miliónov korún. Nemenej známa je aj firma Barkos, ktorá počas rezešovského vedenia VSŽ Košice realizovala takmer celý ich zahraničný obchod. Barkos bol zaregistrovaný na Britských Panenských ostrovoch a sídlil v Barbadose, kde sa aj zdaňoval zisk.

Daňové raje sú z roka na rok atraktívnejšie - vďačia za to rýchlej registrácii, benevolentným podmienkam podnikania a veľmi nízkemu zdaňovaniu. A OSN, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj či Európska únia sa márne snažia obmedziť ich činnosť. Pretože podnikateľské eldorádo má aj odvrátenú tvár - vytváranie ideálnych podmienok na pranie špinavých peňazí.

Väčšinu daňových rajov tvoria malé ostrovné štáty, napríklad Bahamy, Bermudy či Kajmanie ostrovy. Poplatky podnikateľov sú často ich jediným zdrojom príjmov, a preto si ich strážia ako oko v hlave. V praxi to znamená, že podnikateľ je v daňovom raji doslova nevystopovateľný. Striktné dodržiavanie bankového a obchodného tajomstva komplikuje odhaľovanie prania špinavých peňazí, ktoré OSN odhaduje ročne na stovky miliárd dolárov.