Nicole Kidmanová a Tom Cruise.
FOTO - WARNER BROTHERS
Ako sa cítili manželia Cruisovci - Tom a Nicole - pred kamerou v posteli? Čo to asi urobí s ich vzťahom? Prečo telá v dráždivých scénach pre americké kiná digitálne premazali? Tieto otázky riešili svetové agentúry v súvislosti s Kubrickovým filmom. Všetci sa radi dávame odvádzať od vecí podstatnejších a aj zaujímavejších.
Stanley Kubrick - režisér slávnej Vesmírnej odysey - si vybral literárnu predlohu autora z prelomu 19. a 20. storočia, hlboko ovplyvneného čerstvo zrodenou psychoanalýzou, Viedenčana Arthura Schnitzlera. Eyes Wide Shut je pokusom o zásadný paradox medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa milujú. Eros je dar aj trest, lebo súvisí s týmto trvalým paradoxom lásky, ktorá je pominuteľná, vždy neistá a nedokonalá. Sme v nej odkázaní na druhého, zrkadlíme sa v jeho svete a prispôsobujeme sa mu. Ten však, ako vieme, nikdy nemôže byť naozaj naším.
Dnes sa žije s väčším odstupom než za Schnitzlera. Máme potrebu všetko komentovať s humorom. Ale Kubrick pre svoju tému potreboval spôsob prežívania citov zo Schnitzlerovej Traumnovelle. Preniesol ju do New Yorku deväťdesiatych rokov, kde závery psychoanalýzy už nešokujú. No hudba, dialógy, ovzdušie a atmosféra do istej miery navodzujú Viedeň.
Dej je redukovaný na udalosti dvoch zimných predvianočných nocí, ktoré nasledujú po tom, čo mladí a dokonalí manželia - lekár Bill a jeho žena Alica navštívia veľkolepý večierok. Opojenie včerajšieho večera, ktorého účinky posilní šlukovanie marihuany, pokračuje Aliciným priznaním sa k spaľujúcej erotickej fantázii. O to silnejšej, že je fantáziou. V tej chvíli Billa odvolávajú k umierajúcemu pacientovi. A práve vtedy prekračuje hranice triezvo organizovaného sveta. Udalosti sa riadia mechanizmom sna či halucinácie doboľava vydráždených zmyslov. Náhodné stretnutie v bare, palác, v ktorom masky organizujú orgie, na ktorých sa ako votrelec zúčastní. Predstava, že mu je Alica neverná, ho naháňa po uliciach v čiernobielych obrazoch.
Ráno vidíme noc v bolestne triezvom svetle: pouličné dievča je nakazené a tá, čo bola v noci krásna, zomrela na predávkovanie. Fantómy sa premenili na zdrapy skutočnosti. Blízkosť smrti, v noci vzrušujúca, páchne rozkladom. Pomsta za možnú neveru akceleruje ako šialenstvo.
Za Schnitzlerových čias, v ktorých tento príbeh vznikol, sa žena začína meniť z objektu, ktorý má aj romantickú podobu inšpirátorky, na samostatnú silu. Pôsobí stále ešte z pozície rodinného krbu. Jej zbrane ležia v šere snov, náznakov, nevyslovených vecí. Akcia je prisúdená mužovi. Ten síce koná, ale ako slepý. S otvorenými očami vidí menej než jeho žena, ktorá sníva. To všetko patrí na jednej strane ku kontextu minulosti, čo je za nami, ale na druhej strane k ľudskej neistote, ktorá je večná. Kubrick vplietol Schnitzlera do siete novej senzibility. S pomocou skvelých Cruisa a Kidmanovej vzrušil svet silnou podobou vášne a bezmocnosti, akú inak obchádzame bez záujmu, ako keby to bol ornament z iných čias.
Zostáva len zistiť, prečo sa práve tento film, ktorým sa uzavrelo dielo Stanleyho Kubricka, vôbec nedostal do slovenskej distribúcie.
ANDREA PUKOVÁ
