Max Weiler: Arma Christi, 1958.
VIEDEŇ, BRATISLAVA - „Čo maľujem? Prevažne prírodu. Je to fascinujúce, koľko zázrakov a farieb sa v nej neustále skrýva. Namaľoval som už stovky obrazov, ale stále sa mi zdá, že som len na začiatku,“ povedal na vernisáži svojej retrospektívnej výstavy vo viedenskom Künstlerhause (október 1999 - február 2000) Max Weiler. Doyen modernej rakúskej maľby svoj farebný štetec už do prírodných zázrakov nenamočí. Ako pre rakúsku agentúru APA povedala maliarova manželka Yvonne Weilerová, maliar zomrel v pondelok poobede v jednej z viedenských nemocníc.
„Predchádzajúci deň mi povedal, že všetko ešte nenamaľoval, ale zvyšok už musí dorobiť inde,“ povedala Yvonne Weilerová. „Povedala som mu, že tie obrázky mi musí raz ukázať. S Maxom som prežila krásny život. Nič neľutujem, iba to, že už neuvidím jeho oči.“
Weiler bol osamelým bežcom. Nikdy si ho neprivlastnila žiadna škola ani žiadny výtvarný smer, hoci ho kritika považovala za jedného z najväčších umelcov, ktorí kultivujú oči svojej doby. Jeho duchovní otcovia pochádzali z európskeho priestoru. Akým smerom sa bude uberať jeho ruka a myseľ, mu našepkávali Cézanne a Kandinskij. Max Weiler sa stal autentickou postavou moderného umenia či lepšie povedané dvadsiateho storočia, ktoré sám takmer celé prežil.
Pred ôsmimi rokmi prišiel osobne aj na svoju výstavu do Bratislavy. Bol nadšený, že môže vidieť mesto, ktoré bolo neďaleko, no stále mu bolo skrývané. Predstavil svoje plátna, ktoré Slovensko videlo len v zahraničných katalógoch. Bratislava vtedy žasla, on len skromne poznamenal: „Ak som sem priniesol len trochu radosti, tak som rád. Dúfam, že moje plátna oslovia.“ Weiler sa rozhodol nasledovať tradíciu, ktorá sledovala sentenciu Caspara Davida Friedricha o nekonečnej prírode.
Max Weiler sa narodil 27. 8. 1910 v tirolskej Absame. Už ako osemnásťročný začal s bohatou maliarskou a grafickou tvorbou obsahujúcou akvarely, kresby a grafické listy. Venoval sa aj tvorbe fresiek, mozaík, obrazov na skle a keramickej výzdoby stien v otvorených priestoroch. V rokoch 1964 až 1981 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Akadémii výtvarného umenia vo Viedni. V roku 1960 zastupoval Rakúsko na bienále v talianskych Benátkach, bol nositeľom viacerých vysokých rakúskych štátnych vyznamenaní.
ĽUDO PETRÁNSKY
