týždenník Der Spiegel.
Približne 10 000 žien vykonávalo v sovietskej armáde úlohu prieskumníčok, iné viedli tanky, ošetrovali zranených v poľných nemocniciach alebo slúžili v troch výlučne ženských leteckých jednotkách. Väčšina žien bojovala dobrovoľne. Z rozhodnutia Josifa Stalina však napokon z osláv víťazstva, na ktorom sa podieľali, veľa nemali.
Niekdajší sovietsky premiér Michail Kalinin vyzval v júli 1945 všetky demobilizované vojačky, aby o svojich bojových zážitkoch mlčali. Vojnové veteránky totiž nezapadali do kultu starostlivej manželky a matky, ktorý začala po vojne vytvárať sovietska propaganda.
S odmietavým postojom sa stretávali často aj vo vlastných rodinách. Vojenské vyznamenania Za zásluhy v boji sa v prípade žien-vojačiek začali v reči ľudu označovať hanlivo „za zásluhy v sexe“. Údajne pre množstvo frontových lások, ktoré vojačky počas vojnového ťaženia zažili.
Časť vojačiek dlhé desaťročia o svojich drásajúcich zážitkoch mlčala, aj keď ich mala pred očami každý deň.
Neznášali pohľad na čerstvo zabité kurence, pretože im pripomínal ľudské mäso, utekali pred škriekajúcimi čajkami, pretože im pripomínali výkriky zranených, trpeli sústavným hučaním v hlave.
„Ešte stále počujem prašťanie. Ako keď sa lámu ľudské kosti, ako keď nôž vzniká do lebky, brucha a vypichujú sa oči,“ cituje v závere Der Spiegel jednu z bývalých príslušníčok Červenej armády. (tasr)
