Pippi Dlhá pančucha (Inger Nilsson) s opičkou pánom Nillsonom. Staré zvyky dostali košom. FOTO - ČTK
Pelle, Bosse aj malá Inga nevedia prísť na to, čo je to za buchot, čo vychádza z poschodovej vilky. Ale keď na poschodie vyjde kôň, je z toho absolútna senzácia. O to väčšia, že Pippi Dlhá pančucha ako Santa Clausa na chrbte nosí svoju malú opičku pána Nilssona. Tak Astrid Lindgrenová uviedla svoju slávnu detskú hrdinku vo svojom doposiaľ neznámom vianočnom príbehu Pippi Dlhá pančucha oslavuje Vianoce. Objavila ho pred niekoľkými týždňami Lena Törnqvistová, tajomníčka nedávno založenej švédskej Spoločnosti Astrid Lindgrenovej v Kráľovskej akadémii v Štokholme.
Keďže ani ona - povolaním knihovníčka - ešte nikdy nepočula o Pippi Dlhej pančuche ako Santa Clausovi na cválajúcom koni, preštudovala celú prístupnú literatúru a pýtala sa aj všetkých príbuzných autorky - zomrela ako deväťdesiatštyriročná v januári minulého roku, ale nikto o tomto príbehu nevedel. „Ľudia si jednoducho vystrihli všetky postavičky a príbeh zmizol,“ povedala Lena Törnqvistová predvčerom v švédskom rozhlase.
Šťastná nálezkyňa sa zo svojho úlovku, pochopiteľne, veľmi teší, no nezaradila by ho k úplne najlepším prácam Astrid Lindgrenovej. Dva dni po začiatku adventu si čitatelia najväčších švédskych novín Aftonbladet, ktoré príbeh uverejnia v jeho plnom znení, môžu vytvoriť názor sami. Dej naozaj nie je veľmi originálny: súrodenci Pelle, Bosse a Inga sedia na Štedrý večer smutní a opustení v rodičovskom byte na druhom poschodí nájomného domu na Winkelstrasse. Mamička leží v nemocnici a otecko ako kapitán brázdi nejaké more. „Bez darčekov! Bez dobrôt! Najstrašnejší Štedrý večer, aký som kedy zažil,“ komentuje situáciu Pelle.
Lenže potom sa prirúti Pippi zo svojej vily Kunterbunt a na hlave im prinesie vianočný stromček so zapálenými sviečkami. V porovnaní s nezvyčajným kostýmom sú darčeky od Pippi dosť konvenčné: všetci dostanú pomaranče, jabĺčka, orechy, karamelky a marcipánové prasiatka. Na chlapcov pamätá autíčkami, lietadlom, vláčikom a parnou lokomotívou, ich sestrička Inga dostane bábiku a „malé zlaté srdiečko“.
Svojráznejšie zato je, keď Pippi odmietne tancovať okolo stromčeka, ako sa vo Švédsku zvykne. „Prečo si aj vianočný stromček nemôže užiť zábavy? Jemu nikdy nedovolia tancovať,“ hovorí sa v príbehu. Tak sa na druhom poschodí Winkelstrasse netancuje len okolo stromčeka, ale aj s ním. Malá Inga, než zje posledné zvyšky marcipánového prasaťa, povie: „Nikdy sme nemali také veselé Vianoce.“ Astrid Lindgrenová končí slovami: „Určite sa tešil aj strom. Bol to prvý vianočný stromček, ktorý si mohol zatancovať.“ (reuters)
