Kapela Suede v dnešnom zložení. FOTO - SUEDE
Členovia britskej kapely Suede sú už desať rokov veľké hviezdy. V Anglicku nimi boli skôr, ako vydali prvý singel. Odvtedy zažili dobré aj horšie obdobia, ale stále sa držia dosť vysoko na to, aby na väčšinu konkurencie mohli hľadieť z výšky. Nový album A New Morning im rozhodne hanbu nerobí, hoci pesničky ako Animal Nitrate, So Young alebo Saturday Night sa im už asi len ťažko podarí prekonať. V rámci aktuálneho turné sa zastavili aj vo Viedni. Dve hodiny pred koncertom v Prátri sa zákulisím prechádzal Brett Anderson krívajúci, oblečený v bunde a rukaviciach s trpiteľským výrazom v tvári a pravdepodobne preklínal celý svet, že sa dal na koncertovanie a ešte si pri ňom aj poranil nohu.
Zo všetkého najmenej vyzeral ako rocková megahviezda a ešte menej ako androgýnny sexsymbol deväťdesiatych rokov. Nevyzeral tak ani krátko poobede, keď sa spolu s ostatnými členmi Suede stretol s novinármi v hoteli Hilton. V tomto rozhovore vystupuje gitarista RICHARD OAKES a klávesista ALEX LEE, ku ktorým sa v polovici pridal bubeník SIMON GILBERT. „Neopovážte sa nás opýtať, prečo sme nový album pomenovali A New Morning a čo sme tým mysleli,“ upozornil dopredu Oakes.
Ani jeden z vás nebol v kapele od začiatku. Sledovali ste Suede v tých rokoch?
RICHARD: „Určite. Bolo také obdobie, že Suede boli v móde. Niečo také sa odvtedy neopakovalo, rozhodne nie v čase, keď som bol v kapele už aj ja. Tá sláva vtedy trvala asi tak tri týždne.“
ALEX: „Britská scéna sa mení strašne rýchlo, kapely sú jeden deň slávne, a na druhý deň o nich už nikto nevie.“
A ako sa vám kapela vtedy pozdávala?
RICHARD: „Považoval som ju za slušnú britskú gitarovku. Kamaráti sa ma kedysi pýtali, ako môžem hrať v kapele, ktorej som bol predtým fanúšikom, veď tí ľudia v nej musia byť pre mňa nedotknuteľné legendy. Takže až tak veľmi rád som ich nemal. Je niekoľko ďalších kapiel, v ktorých by som nemohol z takéhoto dôvodu hrať, ale v Suede to nebol problém.“
Ako ste v polovici deväťdesiatych rokov vnímali ten masívny nástup britského gitarového popu?
RICHARD: „To, že sa gitarová hudba vrátila, bolo zdravé. V hitparádach, kde je bežný len jednorazový umelý pop, sa zrazu objavili Suede s piatimi top 10 singlami. Pomohlo to kapelám ako Radiohead, ktoré sa dostali do popredia. Na druhej strane, časť tej britpopovej vlny bola príšerná a ešte sa s ňou spájal aj hlúpy imidž s množstvom britských vlajok.“
S tým predsa prišiel už Morrisey, nie?
ALEX: „Vtedy to bolo ešte horšie, lebo v jeho prípade sa vravelo o flirtovaní s rasizmom a radikálnym nacionalizmom a on na to nedokázal poriadne odpovedať. Nepovedal, že to tak nie je, to bola Morriseyho obrovská chyba. Odvtedy dostali tieto symboly v hudbe vyložene negatívne pozadie.“
S rozmachom britpopu boli spojené väčšinou nevydarené pokusy presadiť sa v Amerike.
RICHARD: „Vôbec by mi to nevadilo. Pravda je taká, že každú úspešnú kapelu z Anglicka hneď pošlú s kufríkom a britským pasom do Spojených štátov a oni sa odtiaľ väčšinou vracajú so stiahnutým chvostom. Viem však, že my tam nejakých fanúšikov máme. Nemáme ilúzie o prerážaní, je to tam hudobne celkom iný svet.“
Aký iný?
RICHARD: „Ľudia tam majú svoje kapely a my sa tam jednoducho populárnymi nestaneme.“
Medzi prvými albumami a novinkou je obrovský rozdiel, napríklad v textoch. Prečo melanchóliu a cynizmus nahradil pozitívny prístup?
SIMON: „Predsa len tie nešťastné lásky a drogy časom pominú, takže sa zmenia postoje.“
Všetky texty píše Brett. Máte možnosť mu do nich nejako zasahovať, ak sa vám niečo nepáči?
RICHARD: „Brett o textoch nikdy s nikým nediskutoval.“
Má teda v kapele výsadné postavenie?
ALEX: „Vždy vravel, že ak chce robiť texty niekto iný, tak pokojne môže. Ale prečo by sme to robili, keď to jemu ide? Nie sme básnické duše.“
SIMON: „On často píše o tom, čo zažíva niekto z nás a my sme zasa inšpirovaní tým, čo píše.“
Ako vyzerá váš život počas turné? Sex, drogy a rock‘n‘roll, ako to bolo v polovici deväťdesiatych rokov, to už asi nie sú. Však?
SIMON: „Je to bus a food a gig a roll.“
RICHARD: „Cheese roll.“
SIMON: „Presne tak. Po každom koncerte si dáme syrovú rolku - a to si nerobím srandu. Rock‘n‘roll nie je až taký dôležitý.“
Autor: RADO ONDŘEJÍČEK
