
Policajt dohliada na ilegálnych utečencov, ktorých situáciu britsko-francúzska dohoda o tábore Sangatte nerieši. FOTO - REUTERS
AP jedného z obyvateľov tábora.
Tisíckam ďalších, ktorí sa ešte stále potulujú po okolí s nádejou, že sa im podarí prešmyknúť do Británie cez kanál, ukrytí v rýchlovlaku alebo v kamióne, sa však definitívne končí ich sen. Británia prijme len tých, ktorí sa zaregistrovali v Sangatte, pre ďalších budú ale platiť sprísnené pravidlá.
Prvý autobus s 50 imigrantmi včera ráno opustil Sangatte a smeroval najskôr do centra v Calais, kde im rozdali provizórne dokumenty potrebné na vstup do Británie.
V pondelok ministri vnútra Británie a Francúzska David Blunkett a Nicolas Sarkozy spečatili dohodu, podľa ktorej Británia prijme všetkých Afgancov a Iračanov zaregistrovaných v tábore Sangatte a Francúzsko tábor do konca roka zatvorí. Francúzskemu ministrovi sa tak podarilo o štyri mesiace skôr než plánoval vyriešiť problém okolo tábora Červeného kríža a zbaviť ho povesti prestupnej stanice do Británie.
Za päť rokov existencie ním podľa BBC prešlo 67 000 ľudí, tisícky sa dostali ilegálne do Británie. Za príťažlivosť Sangatte môžu hlavne medzery v britskej imigračnej politike, úrady zmetú zo stola väčšinu žiadostí o azyl, ale i tak viac ako 90 percent azylantov ostane v Británii.
Británia pristúpila na výnimku: utečencom zaistí ubytovanie a udelí dočasné povolenie na prácu. Vzťahuje sa na všetkých Iračanov (asi 1000) a medzi Afgancami na tých, čo majú v Británii rodinu, teda 80 percent obyvateľov tábora. Ostatní dostanú na výber - 2000 eur na cestu domov alebo požiadajú o azyl vo Francúzsku. To platí aj pre tých, ktorí neboli v Sangatte zaregistrovaní.
Z trajektu bude môcť zamávať zbohom Francúzsku len asi pätina utečencov, ktorí sa zdržiavajú v tejto oblasti. V obavách pred úradmi sa totiž nedali zaregistrovať v Sangatte, aj keď tam predtým bývali. Tábor 5. novembra zatvorili pre nových prichádzajúcich. Pritom, ešte aj tento týždeň, stále prichádzali noví. V uplynulých dňoch stovky z nich stáli oproti kordónu policajtov okolo tábora a chceli ísť dnu. O nich ešte definitívne rozhodnuté nebolo.
Zdá sa však, že sa Francúzsko už nemusí obávať nových nepokojov a nedávna okupácia kostola v Calais bola posledným výbuchom nespokojnosti a nepríjemnosťou, ktorú musel Paríž stráviť v súvislosti s problematickým táborom.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ