EÚ: Prodi proti prezidentovi, právu veta, za rotujúce predsedníctvo

BRUSEL 5. decembra (SITA) - Predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi predložil vo štvrtok v Bruseli pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) návrh niektorých zmien vo fungovaní únie, vrátane vytvorenia postu ministra zahraničných vecí Európskej únie

(EÚ). Vyslovil sa za to, aby predsedu komisie volil EP a odmietol myšlienku, že by únia mala mať stáleho prezidenta. Predsedu komisie by mal EP voliť dvojtretinovou väčšinou hlasov v tajnom hlasovaní. Po potvrdení nominácie predsedu komisie by rada po spoločnej dohode s ním mala menovať ďalších členov komisie. EP by potom schválil celú komisiu.
Druhá inovácia sa týka zodpovednosti komisie pred radou a parlamentom. Obe inštitúcie by mali mať právo hlasovať o vyslovení nedôvery komisii. Takýto návrh rozdeľuje podľa Prodiho spravodlivejšie rozhodovacie právomoci medzi zástupcami národných vlád a zástupcami ľudu únie, ktorými sú rada a parlament.
Komisia tiež navrhuje urobiť zo spolurozhodovania pravidlo. Všetky legislatívne normy predložené komisiou musia byť schvaľované väčšinou hlasov v rade a na rozhodnutí sa musí podieľať aj EP. Komisia chce dať parlamentu aj väčšie právomoci v oblasti financovania únie. Rozpočet únie by mal byť prijatý parlamentom a radou na základe procedúry vychádzajúcej zo spolurozhodovania. Únia musí byť financovaná vlastnými zdrojmi.
Prvou požiadavkou vo zvyšovaní legitimity inštitúcií je zrušenie jednohlasného prijímania rozhodnutí. "Ak právo veta spôsobilo paralýzu v pätnástke, čo sa stane v únii 25 členov," pýta sa Prodi. Pravidlom by sa preto malo stať väčšinové hlasovanie. Súčasný systém prerozdelenia hlasov je však veľmi zložitý. Prakticky všetky rozhodnutia treba prijímať jednoduchou väčšinou hlasov, opierajúcou sa o väčšinu členských štátov a väčšinu ľudu únie. Dôležitejšie rozhodnutia by sa prijímali posilnenou väčšinou.
Podľa Prodiho vytvorenie inštitútu prezidenta by viac problémov vyvolalo ako vyriešilo. “Zbavilo by nás príležitosti užšieho zapojenia sa do európskeho projektu. Otázkou by bolo, komu by sa prezident zodpovedal. Čo by robil vtedy, keď sa nestretáva rada a Georges Bush nevolá?," pýta sa Prodi. Komisia preto odporúča zachovať rotačný systém predsedníctiev Európskej rady, rady ministrov pre všeobecné záležitosti a Výboru stálych zástupcov únie. Pre ďalšie konfigurácie rady navrhuje predsedov volených na jeden rok.
Prodi sa tiež vyslovil za to, aby vykonávateľom legislatívy EÚ bola EK, ktorá sa bude zodpovedať rade a parlamentu. Navrhol zjednodušenie a spriehľadnenie legislatívy EÚ podľa nového kľúča. V prvej kategórii by boli zákony prijímané posilnenou väčšinou hlasov parlamentu a rady, v druhej zákony prijaté spolurozhodnutím rady a parlamentu a v tretej nariadenia prijaté komisiou za účelom uplatnenia zákonov.
Podľa viacerých týmto, skôr federalistickým návrhom Prodi jasne demonštroval, že sa mu nepáči tendencia medzivládnej spolupráce, ktorú presadzujú niektoré štáty únie na čele s Veľkou Britániou. Naopak chce posilniť tzv. komunitárny systém fungovania EÚ, kde hrajú hlavnú úlohu spoločné inštitúcie.
Prodi zároveň pripomenul, že doterajšia diskusia v Konvente o budúcnosti Európy ukázala, že ľudia si neželajú ústup únie z oblastí, kde je prítomná. Naopak, chcú, aby hrala aktívnejšiu úlohu v zahraničnej politike, bezpečnosti a v sociálnych veciach. Treba vyjasniť vzťahy medzi inštitúciami. "Aj najväčší skeptici priznali, že bez silného komunitárneho prvku by sa únia stala menej demokratickou a účinnou. Cieľom EK je urobiť z únie demokratickejšiu, účinnejšiu a jasnejšiu," zdôraznil.

ph;ha