Priame platby pre poľnohospodárov, výrobné kvóty a kompenzácie pre nových členov – to sú najskloňovanejšie slovné spojenia v prebiehajúcich rokovaniach s desiatimi kandidátskymi krajinami. Len málokto ich vyslovuje spokojne. Hoci dánske predsedníctvo vyšlo svojím posledným návrhom kandidátom značne v ústrety, k celkovej dohode je ešte ďaleko.

„Členské krajiny sa sťažujú, že sme príliš veľkorysí, a nové šomrú, že sme skúpi,“ zhodnotil reakcie dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen. „To by mohlo znamenať, že náš návrh je akurátny.“

Priame platby

Najostrejšie reakcie vyvolal v kandidátskych krajinách návrh na výšku priamych platieb. Európska únia z politických aj finančných dôvodov odmietala požiadavku zaplatiť novým farmárom hneď toľko, koľko majú farmári v únii teraz. Trh únie je potravinami presýtený, konkurencia z nových kandidátskych krajín nevítaná. Pre poľnohospodárov z Česka, zo Slovenska či z Poľska preto únia navrhla len štvrtinové priame platby. Návrh vyhnal do ulíc nespokojných roľníkov, ktorí na svoje vlády tlačia, aby vyjednali lepšie podmienky.

Únia navrhla kompromis – v prvom roku dostanú noví farmári štvrtinu, ale každý ďalší rok o 10 percent viac. Na úroveň platieb doterajším farmárom by sa tak ich noví kolegovia dostali v roku 2013. Roľníci sú naďalej nespokojní, aj keď po vstupe do únie budú i v najhoršom prípade dostávať výrazne viac, ako im štát dáva dnes.

Priame platby sa stali aj politickým problémom. Kandidátske krajiny poukazovali na diskrimináciu, ktorá nastane pri súťaži farmárov na spoločnom trhu.

Dánske predsedníctvo v úsilí zmierniť nepokojnosť kandidátov išlo ešte ďalej – pre poľnohospodárov budú podľa jeho návrhu môcť nové krajiny použiť časť peňazí určených na rozvoj vidieka, čím by sa dostali na úroveň 40 percent toho, čo dostanú ich kolegovia v únii. Okrem toho budú môcť národné vlády naďalej poskytovať poľnohospodárom dotácie až do výšky sto percent priamych platieb.

Dánsky návrh mal pozitívny ohlas, každá z krajín uchádzajúcich sa o členstvo však chce do poslednej chvíle bojovať o ďalšie zvýšenie. Určujúca bude dohoda s Poľskom – najväčším a najdrahším kandidátom.

Do protiútoku medzitým zavelilo Portugalsko, ktoré takisto žiada zvýšenie priamych platieb – ale pre svojich poľnohospodárov. Argumentuje, že severské členské štáty dostávajú viac ako Portugalci. Lisabon hrozí, že ak únia nesplní jeho požiadavku ešte pred prijatým nových členov, nebude s rozšírením súhlasiť.

Kvóty

S priamymi platbami úzko súvisia aj výrobné kvóty, ktoré sú dôležité pri stanovovaní výšky platieb pre poľnohospodárov. Posledné návrhy Dánska kandidátske krajiny neuspokojili, a tak sa aj v tomto bode bude rokovať do poslednej chvíle.

Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen vyzval kandidátov, aby nežiadali ďalšie zvyšovania: „V kvótach už nie je možný ďalší posun, zničili by sme súčasný veľmi krehký a vyvážený systém kvót v celej únii.“ Problémové je hlavne Poľsko, ktorému sa nepáčia kvóty na mlieko, cukor, škrob a izoglukózu.

Slovensku sa doteraz podarilo získať súhlas únie so zvýšením kvóty na izoglukózu z doterajších 36,6 tisíca ton na 42,5 tisíca ton. Únia, naopak, odmietla, tak ako aj v prípade ostatných kandidátov, zvýšiť kvóty na mlieko.

Kompenzácie

Nemenej komplikované sú aj rokovania o výške kompenzácií, ktoré by mali takisto poslúžiť na zlepšenie situácie v poľnohospodárstve. Novým členom však nič nebráni, aby ich použili aj v iných oblastiach. Tým sú pre kandidátov ešte príťažlivejšie.

Pôvodne chcelo predsedajúce Dánsko ukončiť vstupné rokovania ešte pred kodanským summitom 12. a 13. decembra. Dnes už je viac ako isté, že rokovať sa bude aj na summite. Vylúčené nie je ani predĺženie dvojdňovej vrcholnej schôdzky, na ktorej sa má zrodiť rozhodnutie o najväčšom rozširovaní únie v jej histórii.

MIRIAM ZSILLEOVÁ, BARBORA TANCEROVÁ