Médiá rady rozoberali otázku, či únia dovolí vyrábať tradičnú špecialitu, alebo sa jej budeme musieť pre nepružné predpisy vzdať. Vyjednávači boli vyzývaní, aby v nijakom prípade neustúpili a bojovali za „národný symbol“.
Bryndza sa však ukázala len ako maličkosť v porovnaní s priamymi platbami. Európski farmári každoročne dostávajú štedré sumy na každú kravu, každý hektár pôdy alebo tonu vypestovaného obilia a slovenskí poľnohospodári spolu sčeskými, maďarskými a poľskými by chceli také isté.
Oficiálne sa Slovensko stále drží spoločnej línie s ostatnými kandidátmi a žiada toľko, koľko mu patrí. V skutočnosti však únia v nijakom prípade na túto požiadavku nepristúpi a neoficiálne Slovensko pokladá posledné návrhy predsedajúceho Dánska za pomerne prijateľné.
Vyjednávači sa pokúšajú dosiahnuť viac tam, kde sa to ešte dá, teda pri produkčných kvótach.
Únia totiž navrhla aj presné kvóty na jednotlivé potravinárske produkty, ako je to v nej bežné. Príliš nízke kvóty by znamenali zánik niektorých našich mliekarní či fariem – za ich prekročenie hrozia členským štátom sankcie z Bruselu.
Vo väčšine produktov sa Slovensko aj únia dokázali zhodnúť na primeraných množstvách, ktoré by nemali ani ohroziť výrobu u nás, ani zaťažiť spoločný trh únie. Najproblémovejší bol počet oviec a kôz, množstvo vyrobeného mlieka a sladkého sirupu – izoglukózy. V októbri sa Slovensko s úniou dohodlo na kozách a ovciach, v utorok nám únia povolila vyrábať viac izoglukózy, ostáva dohodnúť už len množstvo mlieka. (mar)
