MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 4. decembra (SITA) - Predsednícka krajina únie tvrdo pracovala, aby sa summit v Kodani nestal miestom nočných hádok pätnástich členských a desiatich pristupujúcich štátov, ale veľkým sviatkom zjednotenia Európy, píše v komentári denník SME. Týž

deň pred summitom je jasné, že nervózne nočné rokovania predsa len budú. Ako priznal komisár pre rozšírenie Günter Verheugen, "predstava, že šéfovia štátov a vlád prídu do Kodane len otvárať šampanské, sa ukázala ako iluzórna". Európska komisia (EK) a Dánsko sa teraz snažia, aby aspoň o nefinančných otázkach rozšírenia rozhodli ministri zahraničných vecí už pred summitom. Verheugenov hovorca vystríha, že ak by sa v Kodani diskutovalo aj o produkčných kvótach všetkých pristupujúcich krajín, tak summit nedospeje k záveru. Snaha, aby šéfovia štátov a vlád rozhodovali "iba" o peniazoch, je pochopiteľná už aj preto, lebo ani táto debata nebude ľahká a jednoduchá. "Poslednú" ponuku Dánska kandidátske krajiny síce privítali, ale viaceré k nej povedali aj svoje "ale". Nemecko, Holandsko a Veľká Británia zasa ponuku únie považujú za príliš veľkorysú a kritizujú predsednícky štát, že ju s nimi nekonzultoval. Treba povedať, že to, čo má dostať Slovensko, je určite prijateľné. Keď sa všetko spočíta, tak v prvom roku členstva by malo prísť na Slovensko o 52 miliónov eur viac, ako dostávalo pred vstupom, konštatuje SME. V druhom roku to bude viac o 168 miliónov a v treťom o 231 miliónov. Za prvé tri roky Slovensko získa z pokladnice únie o 820 miliónov eur viac, ako do nej prispeje. Aj preto sa včera náš hlavný vyjednávač viac sústreďoval na zvýšenie citlivých produkčných kvót ako na ďalšie zlepšovanie finančného balíčka. Slovenská reprezentácia na stretnutí s tromi visegrádskymi krajinami priznala, že svoje prístupové rokovania by mohla uzavrieť už pred summitom. Rovnako ako Slovinsko či Litva, aj my však pre istotu počkáme na dohodu celej desiatky. Podľa zásady, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, sa v Kodani povedú boje o ostatné eurá i produkčnú kvótu až do poslednej chvíle, predpokladá SME.

Vrcholiacim rokovaniam o vstupe do únie sa v článku "Pred záverom rokovaní ide už iba o peniaze" venuje aj Národná obroda. Dánsky minister zahraničia Anders Fog Rasmussen sa v pondelok vydal na turné po členských krajinách EÚ s cieľom získať ich pre kompromisný plán dánskeho predsedníctva, ktorý si osvojila aj Európska komisia (EK), pokiaľ ide o finančné podmienky pre desať kandidátskych krajín. Začiatok jeho cesty sa časovo zhoduje s otvorením rokovaní o ponúkaných finančných podmienkach členstva s kandidátmi. Prostriedky na financovanie rozšírenia by sa mali podľa neho síce zvýšiť oproti pôvodným plánom o 1,3 miliardy eur, avšak je to rozumná cena za "historický krok" únie. Dánsky návrh sa zaoberá spoločnými ponukami a jeho súčasťou je aj tzv. individuálny balíček pre každú kandidátsku krajinu. Rešpektuje však finančný rámec, prijatý na summite v Berlíne v roku 1999 a na tohtoročnom októbrovom summite v Bruseli. Ako uvádza Národná obroda, jeho prijatie by kandidátom mali "osladiť" niektoré ústupky EÚ, napríklad navýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka, príspevkov na budovanie schengenskej hranice, niektorých poľnohospodárskych kvót či možnosť vyrovnať priame platby farmárom na úroveň 40 % úrovne v únii z národných rozpočtov a pätiny prostriedkov na rozvoj vidieka. Ešte začiatkom novembra chceli kandidátske krajiny získať spoločným postupom od EÚ lepšie finančné podmienky, avšak s blížiacim sa kodanským summitom (12. - 13. decembra) sa manévrovací priestor zužuje a jednotný front sa začína drobiť. Rasmussen, ktorý teraz musí pre kompromisný návrh získať najmä tzv. čistých platiteľov - Britániu, Holandsko a Nemecko, už kandidátov varoval pred nádejami na "ďalšie vytláčanie citróna", uzatvára Národná obroda.

Zákon o zahraničných Maďaroch nemôže platiť v EÚ, povedal začiatkom roku Pál Csáky. Preto sa nevzťahuje napríklad na maďarskú menšinu v Rakúsku. Ten istý Csáky však jedným dychom tvrdil aj to, že EÚ ani Rada Európy nemajú zásadné výhrady k tomuto zákonu. Výhrady Benátskej komisie Rady Európy sú pritom totožné s výhradami, ktoré v Budapešti tlmočil premiér Mikuláš Dzurinda, pripomína v komentári Pravda. Podľa komisie môže zákon platiť iba na území Maďarska a prednostné zaobchádzanie sa môže týkať iba jeho občanov. Pri občanoch iných štátov treba dohodu a súhlas týchto štátov. Ak sú tieto výhrady pre Csákyho málo zásadné, možno by bolo treba prejsť k hodnotám, na ktorých sa zjednocuje Európa a ku ktorým sa vždy Csáky veľkohubo hlásil. Teda pokiaľ sa nimi dali zakrývať požiadavky maďarskej menšiny na Slovensku. Vo chvíli, keď sa ich požiadavky dostávajú do rozporu s Európou, je Csáky v prvom rade Maďar. A pritom je všetko jednoduché. Zákon bol prijatý na predvolebné zastrešenie myšlienky Veľkého Maďarska, teda ako istý zápas s dedičstvom Trianonu. Podľa nej mali mať všetci Maďari v susedných krajinách niečo, čo sa podobá na pas so svätoštefanskou korunou na obálke. Dnes je po voľbách, a hoci Orbánova idea prehrala, víťaz si netrúfa skončiť jeho nezmyselný pokus. V EÚ však zákon platiť nemôže. Pôsobil by totiž diskriminačne na jej občanov, uzatvára Pravda.

Prioritám gréckeho predsedníctva v prvom polroku budúceho roku, očakávaným udalostiam v EÚ tento mesiac, hodnoteniu pokroku Slovenska v integračnom procese z pohľadu veľvyslanca EK v SR Erica van der Lindena, ako aj nedávnej skúške rozšíreného Európskeho parlamentu v Štrasburgu, sa venuje špeciálna príloha Euro v dnešnom vydaní denníka Hospodárske noviny.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?