Jeremy Roenick z Philadelphia Flyers (vľavo) v súboji pri mantineli s krídelníkom New Jersey Devils Jayom Pandolfom. Zo stretnutia NHL Philadelphia - New Jersey 0:1 po predĺžení. FOTO - REUTERS
Rekordnou klubovou sériou desiatich víťazstiev za sebou prekonali Vancouver Canucks nielen vyše trinásť rokov starý rekord siedmich výhier za sebou, ale zároveň vyrovnali klubový rekord v počte neprehraných zápasov za sebou z roku 1977. Pochopiteľne, vďaka tomu sa po šiestich týždňoch znovu dostali do čela Severovýchodnej divízie a vzhľadom na to, že Dallas Stars ako mužstvo s najvyšším počtom bodov za október a november (36) má voči Canucks tri zápasy navyše, tak možno povedať, že Vancouver je vďaka novembrovej šnúre druhým najlepším tímom ligy za Boston Bruins.
Najlepší kanadský tím
November bol v histórii populárneho západokanadského klubu vskutku mimoriadne úspešný. Stačí ho vidieť v kontexte troch predchádzajúcich sezón. Ak by Canucks pokračovali v tomto tempe, ich projektovaný bodový zisk (t. j. aktuálny bodový priemer krát počet zápasov v základnej časti ligy) za celú sezónu by mohol dosiahnuť hranicu 116 bodov. Teda presne taký počet, s akým vlani Detroit Red Wings vyhrali Prezidentský pohár.
Vlani získali Canucks 94 bodov a hoci tento počet bol druhým najvyšším za poslednú klubovú dekádu, Vancouver sa pri veľkej vyrovnanosti tímov Západnej konferencie dostal do play off iba v poslednej chvíli ako mužstvo z ôsmej priečky. Preto sa hneď v prvom kole stretol s najlepším tímom základnej časti sezóny, s horúcim favoritom z Detroitu, ktorému dosť nešťastne podľahol 2:4 na zápasy, hoci už senzačne viedol 2:0. Vlaňajšia sezóna a úvodné dva mesiace tohtoročnej potvrdzujú, že Vancouver Canucks sú na vzostupe a že sú právom považovaní za najlepšie súčasné kanadské mužstvo v NHL.
Rukopis trénera
Nepochybnú zásluhu na tom má tréner Marc Crawford, ktorý prišiel k mužstvu v januári 1999 s vizitkou tretieho najmladšieho trénera v histórii NHL, ktorý získal Stanleyho pohár (v roku 1996 s Colorado Avalanche). Hoci Canucks skončili túto sezónu ako druhé najhoršie mužstvo celej ligy (58 b.), Crawford dostal po nevydarenom angažmáne trénera Mika Keenana (dnes Florida Panthers) dôveru viesť tím aj v ďalšej sezóne. Odvtedy, čo Crawford prevzal vedenie mužstva v plnej sezóne, štatistiky Canucks vykazujú iba vzostupnú tendenciu vo všetkých ukazovateľoch. Tri sezóny za sebou dosiahli vyšší počet bodov, pričom ich bodový skok +25 bodov medzi rokmi 1999 a 2000 je jedným z najvyšších v NHL v poslednom desaťročí. Súvislosť s týmto vzostupom a stabilizáciou hráčskeho kádra je zrejmá. Práve s Crawfordovým príchodom do Vancouveru sa totiž začína tvoriť jadro tímu, ktoré dnes ťahá takú úspešnú sériu. Až deväť týchto hráčov prišlo do Canucks v rokoch 1998 a 1999 (Sopel, Morrison, Čubarov, Baron, Cooke, Klatt, Ruutuu, Bertuzzi, Jovanovski), ku ktorým v roku 2000 pribudli dvojičky Daniel a Henrik Sedinovci a brankár Cloutier. Osobitnými prípadmi sú súčasný kapitán mužstva Markus Näslund, ktorý hrá za Canucks už od roku 1996, a Trevor Linden, klasik mužstva, ktorý sa vlani po piatich rokoch vrátil do Canucks po nie príliš vydarených hosťovaniach v dresoch Islanders, Montrealu a Washingtonu. Hoci obaja títo hráči v zásade nepatria k jadru mužstva, ktoré začal formovať Marc Crawford, ich miesto v súčasnom tíme je nezastupiteľné. Näslund je dnes nepochybne najlepším švédskym hokejistom v NHL a najjagavejšou hviezdou Canucks. Veterán Linden zase našiel starú formu (hral napr. za Kanadu na olympiáde v Nagane 1998) a v zápase proti Minnesote (25. novembra) prekonal historický rekord tímu Stana Smyla v počte strelených gólov - 263.
Stabilný káder
V súhrne sa dá povedať, že súčasný pozitívny herný trend Canucks vychádza z podobného parametra ako vedúci tím NHL Dallas Stars, kde tvorí jadro mužstva približne pätnásť stabilných hráčov. Väčšina ostatných mužstiev ligy vykazuje vyššiu hráčsku fluktuáciu.
Postupná stabilizácia kádra je dôvodom, prečo došlo vo Vancouveri pred sezónou k relatívne slabému pohybu. Z významnejších hráčov odišli akurát Cassels a Lachance (obaja do Columbusu), namiesto ktorých neprišiel vlastne nikto známejší. Príchody obrancov Samiho Sala (Ottawa) a výmena útočníka Hlaváča za obrancu Malíka (Carolina) sú neskoršieho dáta (september, resp. október) a súvisia s hľadaním piateho, resp. šiesteho stabilného obrancu k štvorici Jovanovski, Ohlund, Baron a Sopel. Na úspechu tímu sa však v rozhodujúcej miere podieľa prvá útočná trojica Näslund - Morrison - Bertuzzi. Vo všeobecnosti možno povedať, že s ich výkonom stúpa a padá výkon celého mužstva. Tak to bolo už vlani, keď sa Näslund s Bertuzzim umiestnili na druhom a treťom mieste v celkovej produktivite. Hoci ani jeden z nich nemá produktívne parametre Pavla Bureho vo vrcholnej forme, ktorý v drese Canucks dvakrát prekonal stobodovú hranicu, sila oboch hráčov spočíva vo flexibilnej súhre a schopnosti viesť mužstvo. V súčasnosti sú obaja aj s Morrisonom v prvej pätnástke najproduktívnejších útočníkov ligy, pričom ich celkový podiel na počte bodov Canucks je 33,5 percenta, teda čosi viac než jedna tretina.
Rezervou sú presilovky
Aktuálne tejto útočnej trojici nekonkuruje s takýmto bodovým podielom v individuálnom mužstve NHL v podstate ani jedna útočná trojica, pretože ani Lemieux nehrá s Kovaľovom a Morozovom v takom pevnom zväzku. Významný podiel na úspechu mužstva má aj brankár Dan Cloutier, ktorý za dva mesiace stál v bránke svojho mužstva pri štrnástich víťazstvách, čo je najvyšší počet zo všetkých brankárov ligy.
O sile Canucks významne vypovedá aj ich vedúce postavenie v štatistikách ubránených presiloviek. Zo 122 presiloviek sa ubránili v 109 a až do zápasu proti Panthers (30. novembra) boli jediným mužstvom ligy s úspešnosťou nad 90 percent. Rezervy mužstva sú v premieňaní presiloviek, kde sa Canucks pohybujú v strede tabuľky. Rovnako sa viac stále očakáva od bratov Sedinovcov, veď napríklad Henrik dal svoj prvý tohtosezónny gól až v 21. zápase.
Canucks sa pri svojom víťaznom novembrovom ťažení vzdialili od svojich divíznych súperov o tri body (Minnesota), resp. sedem bodov (Colorado, Edmonton). Ak by tento trend pokračoval, Canucks by ukončili šnúru siedmich neprerušených víťazstiev Colorada a vyhrali by svoju divíziu prvý raz po desiatich rokoch.
IGOR OTČENÁŠ
(Autor je hokejovým publicistom)
