Zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (ďalej len „zákon“) v § 3 definuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako ústredný orgán štátnej správy pre námornú plavbu. Ministerstvo zo zákona plní funkciu námorného úradu, ktorý okrem iného vydáva preukazy odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel, vedie ich evidencie i poveruje právnické osoby vykonávaním kvalifikačných kurzov. Odbornú spôsobilosť na vedenie rekreačných plavidiel zákon upravuje v § 56, v ktorom v odseku 2 bližšie špecifikuje podmienky, za akých ministerstvo vydáva žiadateľovi preukaz odbornej spôsobilosti.

Ide o štandardné podmienky, ktoré sú porovnateľné s podmienkami v prímorských krajinách, ktoré majú s rekreačnými plavidlami bohaté skúsenosti. Aj v týchto krajinách vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti a ich evidenciu vykonáva štátna správa. Právne normy EÚ túto problematiku priamo neupravujú a z jej strany EÚ neboli v tomto smere k zákonu vznesené žiadne pripomienky.

Zákon v § 56 odsek 8 umožňuje poveriť overovaním odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel a vydávaním preukazov odbornej spôsobilosti aj právnickú osobu.

V súčasnosti však nepovažujeme takúto alternatívu za nutnú. Takúto možnosť napokon zákon č. 83/1999 Z. z. o združovaní občanov ani nepripúšťa. Na ilustráciu možno zjednodušene použiť istú analógiu s vydávaním vodičských preukazov a ich evidenciou.

Výcvik budúcich vodičov vykonávajú na základe poverenia autoškoly, ale vodičské preukazy vydáva a eviduje len štátna správa. SR ako tzv. vlajkový štát je vo vzťahu k medzinárodným dohovorom z oblasti bezpečnosti námornej plavby povinná zabezpečiť uplatňovanie svojej jurisdikcie nad aktivitami súvisiacimi s námornou plavbou. Zodpovedá aj za kvalifikáciu osôb, ktoré námornú plavbu vykonávajú, a to vrátane osôb, ktoré sú oprávnené na vedenie rekreačného plavidla. Za SR je podľa zákona garantom ústredný orgán štátnej správy. Takúto funkciu vo väzbe na medzinárodné dohovory však nemôže spĺňať Slovenský zväz jachtingu (SZJ) ani akákoľvek iná právnická osoba.

V predchádzajúcom období sme zástupcom SZJ opakovane navrhli široké možnosti spolupráce najmä v oblasti školenia a výcviku uchádzačov, pri organizácii kurzov a teoretických, ako aj praktických skúšok, pri tvorbe odbornej literatúry, pri posudzovaní technickej spôsobilosti rekreačných plavidiel a navrhli sme im aktívnu účasť v skúšobnej komisii. SZJ však na takéto ponuky spolupráce nereagoval a opätovne požaduje monopolné kompetencie v tejto oblasti, a to aj na vydávanie a evidenciu preukazov odbornej spôsobilosti.

V súčasnosti kvalifikačné kurzy na získanie odbornej spôsobilosti na vedenie rekreačného plavidla vykonávajú právnické osoby na základe poverenia. Vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti a ich evidenciu vykonáva ministerstvo. Táto prax bola už predtým upravená smernicou MDPT SR č. 4/1999, na ktorú nadväzuje pripravovaná vyhláška. Za toto obdobie poverené právnické osoby uskutočnili celkom 40 kvalifikačných kurzov zakončených skúškou. Z toho len v jedinom prípade takýto kurz organizovala Slovenská asociácia námorného jachtingu (SANY) ako kolektívny člen SZJ.

Kvalifikačné kurzy organizujú poverené právnické osoby za úhradu na komerčnom princípe. Možnosť organizovať kvalifikačné kurzy je rovnaká pre všetky poverené subjekty, vrátane SZJ. Skúška pred skúšobnou komisiou, v ktorej sú aj zástupcovia ministerstva, je bezplatná. Poplatok, ktorý si účtuje školiace stredisko, zahŕňa náklady na literatúru, organizáciu skúšky a pod., čiže nemá žiaden vzťah k námornému úradu. Bez preukazu odbornej spôsobilosti nie je možné rekreačné plavidlo viesť, čo by malo byť jasné aj SZJ. Získať takéto oprávnenie si o. i. vyžaduje vynaložiť aj isté finančné prostriedky. Ako nám je však známe, približne rovnaké poplatky za kurz vyžaduje aj občianske združenie SANY pôsobiace v rámci SZJ.

Skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie, že ministerstvo nemá na vykonávanie skúšok dostatok odborníkov, keďže na skúškach sa za ministerstvo zúčastňujú osoby s profesionálnou kvalifikáciou námorných dôstojníkov, ktorí majú aj jachtársku kvalifikáciu. Tvrdenia o tom, že „z toho ryžuje pár zamestnancov na námornom úrade“, možno považovať len za ničím nepodloženú účelovú konštrukciu autora, ktorá má vzbudiť predstavu verejnosti o skorumpovaní štátnej správy aj v tejto oblasti, a to nemienime bližšie komentovať.

JAROSLAV COPLÁK

Odbor vodnej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR