Katar – Dáva prednosť diplomatickému riešeniu a je akousi alternatívou k saudskej podpore, v prípade nesúhlasu Rijádu by bol druhou najväčšou základňou pre útok.
Bahrajn – Hostí základňu 5. americkej námornej letky, kľúčovej z hľadiska útoku na Irak a asi 4000 vojakov. Rovnako, ako ostatné arabské štáty, vyjadruje silný odpor voči „jednostrannej akcii USA“.
Saudská Arábia – Je stále nerozhodnutá, či poskytne americké základne na svojom území, dlho to odmietala, pred mesiacom to podmienila súhlasom OSN. Kedysi hostila najviac amerických vojakov v regióne, dnes sa Američania odtiaľ sťahujú a ponechávajú si tam len asi 6000 mužov.
Egypt – Vyzýva Irak, aby spolupracoval s OSN, a USA, aby najskôr riešili izraelsko-palestínsky konflikt. Káhira je druhým najväčším odberateľom americkej pomoci v regióne po Izraeli.
Jordánsko – Oficiálne odmieta spolupracovať na vojenskej akcii, pravdepodobne poskytne vzdušný priestor. Objavujú sa špekulácie aj o vybudovaní americkej základne i politickej úlohe pre kráľovskú rodinu, ktorá v minulosti vládla aj v Iraku.
Sýria – Najsilnejší odporca vojenskej akcie. V BR OSN však prekvapujúo podporila rezolúciu o Iraku a presviedča Bagdad, aby jej dodržaním zabránil vojne. (kl, podľa bbc, ap)
