Saudskoarabská Mekka je duchovným centrom islamu a prítomnosť amerických vojsk v krajine patrí medzi hlavné mottá ideológie islamského terorizmu. FOTO – ČTK/AP
Arabskí susedia Iraku sú pripravení v tichosti podporiť prípadnú vojenskú akciu a ich politická a vojenská podpora sa bude pohybovať v širokej škále od tichej tolerancie až po poskytnutie územia a vzdušného priestoru. Napísal to včera denník The New York Times.
Arabské štáty na čele so Saudskou Arábiou prvýkrát pripustili podporu akcie v Iraku v čase, keď sa Spojené štáty rozhodovali, či postupovať spolu s OSN. Odvtedy nastal v ich postoji len slabý posun. Podľa amerického denníka stále trvajú na tom, aby šlo o „podpornú akciu pre snahy OSN o odzbrojenie Iraku“.
To, či by táto podpora vojnu v Iraku vôbec prežila, závisí tak trochu aj od toho, či Iračania, unavení z desaťročí diktatúry Saddáma Husajna a izolácie, poslúchnu výzvy svojho vodcu na „odpor všetkými prostriedkami“, alebo naopak výzvy Ameriky, aby dezertovali a vzdali sa. Keby Iračania výrazne vzdorovali, arabské štáty by mohla domáca verejná mienka dotlačiť na druhú stranu barikády.
Krehké spojenectvo Ameriky a arabských štátov stojí na najtenšom ľade práve pokiaľ ide o Saudskú Arábiu. Mnohé však nasvedčuje, že Rijád chce uchovať súčasný stav založený na obojstranne výhodnom ropnom obchode.
V tejto chvíli podľa expertov z Washingtonu ešte bezprostredne nehrozí, že by ho skončila revolúcia, podobne ako v minulosti na Kube alebo v Iráne. Takéto nebezpečenstvo však vojnou v Iraku narastie. Problém pre USA predstavuje predovšetkým to, že odporcovia saudskej koruny a hlavne jej spojenectva s Washingtonom si za formu boja vybrali al-Káidu, v ktorej radoch sú zastúpení vo vysokom počte.
Popri izraelsko-palestínskom konflikte je prítomnosť amerických vojakov v krajine pôvodu proroka Mohameda druhým hlavným mottom islamského terorizmu. To je zároveň aj dôvod, prečo sa Spojené štáty snažia znížiť úroveň spolupráce s Rijádom. Svedčia o tom viaceré signály.
Minulý týždeň v Amerike zverejnili dôkaz, že manželka saudského veľvyslanca v USA Hajfa al-Fajsal poslala tisícky dolárov saudskej rodine spojenej s dvomi únoscami z 11. septembra. V tlači sa objavujú ďalšie špekulácie o tom, že peniaze sa k teroristom nejakou cestou dostávali priamo z kruhov kráľovskej rodiny. Oficiálne to Washington pripisuje „nepriehľadnosti systému islamských charít“, nie priamemu úmyslu, kritiky saudskej vlády však čoraz častejšie odznievajú v americkej tlači aj priamo v Kongrese.
Vojnou v Iraku by Rijád, dnes najväčší dodávateľ ropy do Ameriky, stratil na cene. Na ropnom trhu sa dopredu čoraz viac tlačí druhý najväčší svetový producent ropy Rusko. „Saudi sú centrálnou bankou ropy. Zaručujú stabilitu trhu s ropou. Čím viac ropy USA kupujú od iných štátov, tým menšiu váhu budú mať. Ale ešte stále hrajú kľúčovú úlohu,“ tvrdí J. Robinson West, predseda washingtonej spoločnosti Petroleum finance.
Po vojne v Iraku by sa podiel saudskej ropy na americkom importe zmenšil a Rijád je rozhodnutý o svoje dominantné postavenie v ropnom obchode bojovať, hoci aj dotovaním nízkych cien. A vo vojne v Iraku, ktorá je de facto proti jeho obchodným záujmom, musí paradoxne ísť s Amerikou.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
