Populizmus ako spôsob politickej agitácie by nikdy nebol úspešný bez silnej ekonomickej základne. Nijaká ľúbivá myšlienka by totiž nepresvedčila žiadneho voliča, keby sa predtým za veľké peniaze nedostala do jeho uší. Úspešní populisti to vedia, a preto hľadajú spôsob, ako si nakloniť ekonomickú lobby.

Mečiar na to použil majetok nás všetkých a rozdával štátne podniky. Hospodárska sféra, reprezentovaná napríklad asociáciou zamestnávateľov alebo priemyselnými zväzmi, mu na revanš nekomplikovala jeho politický život a krutú ekonomickú realitu nechávala bez komentára. Vytvoril sa tak paradox - zhoršovanie podmienok na podnikanie nenašlo žiadneho silného oponenta medzi ekonomickými zoskupeniami.

Na rovnakú nôtu hrá priemyselnej lobby aj Robert Fico. Na rozdiel od Mečiara nemá nič, čo by rozdal. Našťastie pre efektívnosť jeho populizmu sa vynašiel - priemyselníkom chce zapchávať ústa štátnymi peniazmi. Prirodzene, svoj úmysel skrýva pod vznešenejšou myšlienkou - pôjde predsa o štátnu podporu výrobnej sféry. Hoci nejde o nič objavné - štátnymi peniazmi sa kŕmia podniky sporadicky aj teraz, ale Fico jediný doceňuje politický potenciál slovenskej kapitálotvornej vrstvy.

Vidina štátnych dotácií je nielen pre krachujúce podniky dostatočným dôvodom podporovať budúceho sponzora. Nejde len o priamu podporu, ktorá má podobu darov či volebných sponzorstiev. Latentná podpora je ticho, ktoré napriek šialeným Ficovým predstavám vládne v priemyselných kruhoch.

Slovenský populista číslo dva má v pláne z našich daní podporovať súkromné či pološtátne podniky. Nehovorí, či bude dotovať výrobcov langošov, automobilov alebo len výrobcov dlhov. „Medzi priority patrí predovšetkým maximálna podpora výroby. Musí byť cielená podľa možností a potrieb regiónov a odvetví,“ odhalil svoje socialistické jadro pre Hospodárske noviny.

Keďže je právnik, asi nevie, že podobným megalomanským aktivitám ekonómovia vravia štátny dirigizmus. Namiesto toho, aby žili len podniky, ktoré si na seba dokážu zarobiť, chce Fico nahradiť trhový mechanizmus a umelo predlžovať agóniu krachujúcich firiem či len pomáhať vybraným podnikom. Žiadny všeobecne uznávaný kľúč pre Ficove dotácie neexistuje. Rozdeľovanie našich daní bude závisieť len od dobrovôle štátu, prípadne od úplatkov či vyjadrenia podpory. Vie to nielen Fico, ale aj kapitáni priemyslu. Po skúsenostiach z Mečiarovho panovania môžeme predpokladať, že opäť len ticho nastavia dlane.