Neprejde týždeň, aby sa neobjavila informácia, že kdesi zasa ktosi kradol, že niektorý z verejných činiteľov sa stal hovorcom súkromných záujmov, iný je podozrivý z korupcie, že naďalej sa darí klientelizmu. Ak korupciu vidno, nemusí to byť nevyhnutne znamenie, že jej je viac. Ale aj môže. Neslávna je efektívnosť boja proti korupcii meraná počtom súdnych rozhodnutí. „Kamenné“ inštitúcie nestíhajú, nechcú alebo nevedia úsilie vystupňovať. Tlak občianskeho vedomia je však už veľký, ale stále sa dá prehliadnuť. Dlhá bude ešte cesta z 51. miesta nahor po celosvetovom rebríčku vnímania korupcie, ktorý zostavuje každoročne organizácia Transparency International.
Verejná mienka naznačuje, že nie je ochotná počúvať deformované lži o dobrote zloduchov. Peniazmi nemožno vyjadriť cenu skutočnosti, že verejná mienka sa prejavuje otvorene a nemá iba platonickú podobu. Verejná mienka vypoklonkovala z kresiel už zopár ľudí. Škandály nevznikajú len tam, kde nie je morálka. Kto chce oklamať, tomu musia veriť.
Slabosť verejnej mienky sa prejavuje v tom, že až príliš často ostáva neverejná. Skoro všetci niečo vedia len dovtedy, kým to majú povedať inde ako na chodbe alebo doma v kuchyni. Vytvára sa atmosféra, v ktorej aj ozajstné dôkazy možno prekrútiť na konštrukcie stihomamu a kriminalizácie.
Protikorupčné prostredie nevzniká samo od seba. S každým rozšírením jeho hraníc sa rozširuje aj škála nástrojov na ich prekonanie. Praktiky korupcie nadobúdajú nové a nové podoby, a hľadanie pokračuje. Nie vždy je ešte hľadanie také komplikované, aby odrádzalo. Môže sa dokonca stať, že tlak verejnej mienky vyprovokuje vznik nových foriem korupcie. Verejnej mienke hrozí strata dychu, ak nenájde u politikov dosť vôle na zmenu. Proklamácie a verbálne prejavy nestačia. Súčasná moc síce vyhlásila korupcii a klientelizmu vojnu, až príliš často sa boj nápadne podobá na piknik.
Korupcii sa darí, keď sa rozhodovanie ponechá v rukách úradníka, ktorý sa nemusí radiť ani so svedomím. Obavy rastú, kým rozhodnutiam o veciach verejných nepredchádza aspoň odborná, keď už nie verejná oponentúra, kým sa otvorene hovorí len o hriechoch predchodcov.
Klientelizmus a korupcia zo spoločenského života nezmizli. Ani nemohli. Pliaga sa vymetá prinajmenšom tak dlho, ako vznikala.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
