1. Euro - Odstránenie národných platidiel, ktoré musí byť v prvých dvoch mesiacoch budúceho roka pripravené. Ide o jeden z najväčších zvratov, ba šokov, ktoré Európa od konca druhej svetovej vojny zažila. Na jeho úspešnosti bude záležať, ako sa budú ľudia na úniu ďalej pozerať. Hoci je zavedenie jednotnej meny v 12 členských štátoch záležitosťou národných vlád a Európskej centrálnej banky, koordinačná, kontrolná a monitorovacia úloha pripadá na Európsku komisiu a „euroskupiny“, teda neformálne združenie ministrov financií členských štátov.
2. Rozšírenie - Belgicko dlho váhalo, či podporiť tento proces, ktorý považovalo za hrozbu „rozdrobenia“ Európskej únie. Dnes s ním bruselské politické špičky jednoznačne súhlasia. Cieľom bude výrazne pokročiť vo vstupných rozhovoroch so všetkými 12 kandidátmi, ale nie za každú cenu. Diplomati majú jasný príkaz, že „ide viac o kvalitu ako kvantitu“. Nesmú tiež pripustiť akékoľvek handlovanie, „výmeny“ ústupkov a prechodných období medzi jednotlivými kapitolami.
Premiér Guy Verhofstadt zavítal v minulých mesiacoch do všetkých kandidátskych krajín, aby lepšie pochopil, o čo ide. Od Belgičanov sa očakáva presnosť, prísnosť, jasná diferenciácia, minimálne politické úľavy, rozhodujúci dôraz na preberaní, aplikácii a vynucovaní legislatívy EÚ. Nie je vylúčené, že do konca roka sa pelotón uchádzačov sformuje tak, aby bolo jasnejšie, kto a kedy bude vstupovať.
3. Budúcnosť EÚ - Belgicku pripadla čestná úloha pripraviť na december takzvanú laekenskú deklaráciu, ktorá má zhrnúť doterajšiu rozpravu o stave a budúcej tvári únie a naštartovať proces smerujúci k medzivládnej konferencii v roku 2004, keď dôjde k ďalšej zmene základnej zmluvy, prípadne k prijatiu ústavy EÚ. Zdá sa, že práve tu chcú belgickí politici čo najviac prejaviť svoje integračné cítenie. Verhofstadt sa na túto úlohu obklopil medzinárodnou „skupinou múdrych“, do ktorej veľkoryso vymenoval aj svojho predchodcu a rivala Jeana-Luka Dehaena. Budú analyzovať terajšie nedostatky a hľadať cestu, ako presne rozdeliť kompetencie medzi EÚ a národné štáty, a zamýšľať sa nad financovaním únie.
4. Vnútro a spravodlivosť - Laekenský summit v decembri má za úlohu bilancovať, čo sa podarilo splniť z uznesenia osobitného stretnutia šéfov štátov a vlád na rok 1999 v Tampere, ktoré bolo venované iba otázkam imigrácie, azylu či policajnej spolupráce. Je známe, že termíny väčšiny úloh zhoreli. Belgicko sa pokúsi pritlačiť na schválenie minimálnych spoločných pravidiel na udeľovanie azylu a režimu pre žiadateľov o azyl, a tiež na zjednotení režimu udeľovania víz cudzincom.
Vyhostenie nežiaducich osôb za hranice schengenského priestoru a ich ďaleko lepšia ochrana budú ďalšou prioritou, a to hlavne s ohľadom na blížiace sa rozšírenie. Pripravuje sa policajné cvičenie na budúcich vonkajších hraniciach EÚ s účasťou kandidátov, Europolu a vznikajúceho Eurojustu. Zvláštnu pozornosť chcú Belgičania uprieť tiež na rotujúcich násilníkov, či už futbalových „fanúšikov“, alebo „bojovníkov proti globalizácii“.
5. Spoločná zahraničná a obranná politika - Novembrová zostavovacia konferencia by mala určiť konečnú podobu jednotiek, ktoré budú k dispozícii pri budúcich vojenských operáciách EÚ (60-tisíc vojakov od roku 2003). Belgicko sa okrem toho bude ďalej usilovať o dohodu s Tureckom, ktoré blokuje definitívny dohovor medzi EÚ a NATO. V zahraničnej politike sa Belgičania pokúsia k „trvalým udalostiam“ typu Balkán, Blízky východ a Rusko „prihodiť“ svoju tradičnú starosť - oblasť strednej Afriky.
(čtk)
