Mysliteľ Albert Einstein bol zase pomalý, veľký a hranatý. V škole potreboval na všetko veľa času, dokonca nebol dobrý ani v matematike. Taliansky skladateľ Giuseppe Verdi mal zase na vysvedčení napísané: „Melodicky neschopný!“
A ako sa učili naši, slovenskí „ľudia v popredí“?
Prezident Rudolf Schuster „známky nezbieral“. Bral, čo prišlo – jednotky, dvojky aj trojky. Jeho záujmom bolo čím skôr mať urobené skúšky na vysokej škole.
Premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý je známy svojím „športovým duchom“ i schopnosťami, mal v siedmej triede z telesnej výchovy „chválitebný“. Dvojky – ale zo správania – mali občas František Mikloško, Víťazoslav Moric i Milan Kňažko.
Ekonóm Mikloš robil na základnej škole zberového referenta, získal čestné uznanie za zber papiera a doteraz nepochopil zmysel deskriptívnej geometrie.
Matematiku nemali v obľube poslanci SDĽ Ladislav Orosz a Peter Weiss – „hoci horšiu známku ako chválitebný sme z nej nemali“. Tento predmet mal naopak rád Ladislav Pittner, ktorý nikdy nedostal horšiu známku ako dvojku: „Na ľudovej škole som mal samé jednotky a na gymnáziu som bol vždy až po sextu vyznamenaný.“
Podnikateľ Jozef Majský mával v detstve najväčšie traumy z kreslenia: „Vtedy som plakal, ako na súdny deň. To je všetko, čo si zo školy pamätám.“ Nemá ani svoje vysvedčenia: „Asi zostali u všelijakých mojich bývalých manželiek a tie ich ukazujú deťom.“
Milan Lasica o sebe tvrdí, že nebol problémovým študentom, najradšej mal dejepis a nemal rád „také tie predmety ako chémia, fyzika. Raz na štvrťroku som tuším mal aj štvorku z chémie“.
(dam, mož)
