Technokrat, veľmi vzdelaný a premýšľavý, hovoria politológovia o českom premiérovi Vladimírovi Špidlovi. Za presvedčeného socialistu ho považujú vo vlastnej strane a rovnako o ňom hovoria aj súperi. Matka ho vraj dodnes oslovuje Voloďa. Miloša Zemana, majstra bonmotov a stratégií, vystriedal po júnových parlamentných voľbách. Sociálny demokrat Špidla, majster nenápadnej práce a rutiny, vtedy jasne porazil Klausovu ODS.
Na filozofickej fakulte vyštudoval odbor história – prehistória. Od komunistického režimu si držal odstup, pracoval ako poštár, archivár a referent.
Keď sa stal minulý rok šéfom sociálnej demokracie, nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že program, ktorý predložil, „pripomína pevnou dôverou v štátne prerozdeľovanie a financovateľnosť sociálneho štátu západné sociálnodemokratické strany 70. rokov“.
Jeho politické videnie charakterizuje úryvok z rozhovoru pre Lidové noviny, keď povedal, že chce „nechať odtlačok svojej vlastnej predstavy v dejinách, to je pre mňa hlavná motivácia“.
Presvedčený zástanca rozšírenia Európskej únie je presvedčený aj o nevyhnutnosti udržať nadštandardné česko-slovenské vzťahy.
Špidlovo mimoriadne skoré vstávanie – porady niekedy zvoláva už o šiestej ráno – je povestné rovnako ako pokrčené saká a výraz roztržitého profesora, s ktorými vkročil do politiky. Zatiaľ sa mu darí viesť krehkú vládnu koalíciu, ktorá má v parlamente prevahu jediného hlasu. Vecným a pokojným vystupovaním v čase katastrofálnych povodní krátko po nastúpení do úradu presvedčil mnohých. Ale od vstupu do najvyššej politiky sa predsa len niečo v jeho živote zhoršilo – časy tohto amatérskeho bežca sú stále slabšie. (mch)
