Mikuláš Dzurinda i kanadská veľvyslankyňa Margaret Huberová sa už usadili v sále bratislavského hotela Forum, obklopení hokejovými celebritami slovenskej histórie. Premiér však v sobotu večer nebol najdôležitejším mužom. Slávnostná inaugurácia členov novovzniknutej Siene slávy slovenského hokeja sa mohla začať, až keď zo zadných dverí skromne nazrel Václav Nedomanský, ktorý po komplikovanom lete z Los Angeles pár minút meškal.
Zlatica Dzurillová, manželka najlepšieho slovenského hokejistu storočia, prevzala s dojatím ďalšiu cenu pre svojho nebohého manžela Vlada, no v ďakovnom prejave by ich najradšej všetky vymenila za to, keby legendárny brankár sedel v sále.
V elektrizujúcej atmosfére padali slzy i vtipné bonmoty.
Jozefa Golonku uviedol medzi slávnych ako krstný otec bývalý známy rozhlasový reportér Gabo Zelenay: „Zaujal ma, keď ešte lietal po ľade ako malá blcha. Vyrástol z neho akrobat na korčuliach, virtuóz s hokejkou, ktorou občas zahral ruským protihráčom husľovou technikou ich pesničky. Bol zároveň komediantom tribún i nezlomnou bojovnou žiletkou.“
Peter Šťastný je pri slávnostných prejavoch už ostrieľaným „harcovníkom“. „Boh, rodina, rodná krajina a hokej, to sú piliere môjho ľudského šťastia i športových úspechov.“
Predtým na Bratislavskom hrade slávnostne prestrihli pásku expozície Siene slávy s artefaktmi, ktoré venovalo jej prvých desať členov.
Pozostalí po Ladislavovi Trojákovi poslali jeho zlatú medailu pre majstra sveta i koženú bundu, ktorú v roku 1947 nosili reprezentanti. Pod portrétom Stana Mikitu je v sklenej vitríne jeho dres Chicago Blackhawks.
Autor: ju
