Do Juhoafrickej republiky každoročne prichádzajú tisícky mladých lekárov z celého sveta. V exkluzívnych súkromných klinikách, ktoré pred nelukratívnymi pacientmi zatvárajú dvere hneď po tom, ako sa dozvedia, že nemajú zdravotné poistenie, pracujú len máloktorí. Väčšina z nich končí v štátnych (rozumej černošských) nemocniciach, kde až 65 percent všetkých prípadov nejako súvisí s HIV/AIDS.
„Pracovný pobyt v niektorej z afrických krajín sa medzičasom v mnohých európskych krajinách stal akousi bodkou za štúdiom medicíny,“ vysvetľuje 29-ročný Frank z Veľkej Británie. Jeho o rok mladšia priateľka a životná partnerka Maggie prikyvuje.
Obidvaja v Juhoafrickej republike žijú a pracujú od marca minulého roku. Na stene ich spoločnej ambulancie v štátnej nemocnici Mamelodi General Hospital v Pretórii odvtedy visí pozývací list od humanitárnej organizácie Medicins sans frontieres (Lekári bez hraníc).
Ako na bežiacom páse
Frank a Maggie na roky strávené štúdiom medicíny na Sheffieldskej univerzite spomínajú ako na jeden z predchádzajúcich životov, ktorý s tým súčasným nemá nič spoločné. V juhoafrickej štátnej nemocnici, kde obidvaja pracujú na plný úväzok, trávia prakticky všetok voľný čas. Tých pár hodín, ktoré nestrávia v miniatúrnej ambulancii a jej okolí, venujú oddychu. Na cestovanie po exotickej krajine im zostáva rovnako málo času ako na spánok.
Hoci takmer každý deň pracujú nadčas, dostávajú len minimálnu absolventskú mzdu bez ďalších odmien. Denne každému z nich prejde rukami viac ako osemdesiat pacientov. „Niekedy to v nemocnici ide ako na bežiacom páse,“ tvrdí Maggie.
„Pracovať musíme veľmi rýchlo: narovnať zlomeninu, zašiť. Kým sestra sadruje, obväzuje a zapisuje prvú, my už narovnávame druhú zlomeninu. Niekedy sa nezastavíme celý deň,“ hovorí Maggie. Do nemocnice k nim prichádzajú nielen miestni, ale aj pacienti zo vzdialených černošských get. Väčšinou prídu až vtedy, keď je ich prípad takmer beznádejný. To sa týka najmä nakazených vírusom HIV, ktorý spôsobuje AIDS.
„Skoro nikto nepríde vtedy, keď sa objavia prvé príznaky. Ľudia žijú a pracujú s nebezpečnou chorobou, pričom stihnú nakaziť aj niekoho zo svojho okolia. K nám sa dajú dopraviť až vtedy, keď trpia neznesiteľnými bolesťami alebo keď sa už nemôžu hýbať,“ tvrdí Maggie.
Hospitalizovaných je z pacientov, ktorí prejdú ordináciami tamojších lekárov, len minimálny počet. Nemocnica trpí akútnym nedostatkom lôžok, ale aj kvalifikovaného personálu. Často chýbajú aj nevyhnutné lieky. Lekári v juhoafrických štátnych zdravotníckych zariadeniach sú preto nútení neustále improvizovať a liečiť len s tým, čo majú práve k dispozícii.
Všadeprítomný vírus
Chorobou, s ktorou sa Frank a Maggie vo svojej nemocnici stretávajú najčastejšie, je AIDS. „Predstavu o AIDS nám síce zatieňujú krvavejšie zranenia, ale o agresivite tejto choroby nemáme ani najmenšie pochybnosti,“ tvrdí Frank.
Väčšina nakazených a chorých podľa neho o svojej diagnóze nemá ani potuchy. „AIDS pre mnohých Afričanov zostáva abstraktným pojmom: veď majú len hnačku, bolí ich brucho a krvácajú z nosa a to všetko sú ‚obyčajné‘ choroby,“ pokračuje Frank.
Nemocnica v Mamelodi denne eviduje priemerne 150 úmrtí. Až 65 percent z nich sa oficiálne pripisuje fenoménu HIV/AIDS. Väčšina černošských úmrtných listov sa však zmieňuje len o „smrti z neznámych príčin“. „AIDS v Afrike naďalej zostáva spoločenským tabu,“ vysvetľuje Maggie.
Rozhodujúci vplyv na neradostnú situáciu má podľa dvojice britských stážistov práve juhoafrická vláda a jej „nezodpovedná“ politika voči HIV/AIDS. Frank a Maggie nie sú jediní lekári, ktorí na (ne)činnosť juhoafrickej vlády v oblasti prevencie HIV/AIDS reagujú rozhorčene.
To, že o spojitosti medzi vírusom HIV a chorobou AIDS pochybuje nezainteresovaný juhoafrický prezident, ich neprekvapuje. Šokuje ich však postoj ministerky zdravotníctva, ktorá v minulosti osobne pracovala s HIV-pozitívnymi pacientmi.
Pri zmienke o letákoch, ktoré v rámci osvety vydalo ministerstvo zdravotníctva, sa však rozosmejú. Aj k ich pacientom sa vďaka letákom okrem základných informácií o nebezpečenstve vírusu HIV dostal aj jeden kondóm - bohužiaľ, prišitý kancelárskou sponkou priamo k letáku.
PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Pretória
