EÚ: Únii po rozšírení osud Babylonu údajne nehrozí

BRUSEL 29. novembra (SITA/Reuters) - Európskej únii (EÚ) snáď nehrozí zmätenie jazykov, keď sa v roku 2004 rozšíri o ďalších 10 členských krajín. Astronomické náklady na preklady a tlmočenie sa však nesporne ešte zvýšia a neprehľadné administratívne proce

dúry ďalej skomplikujú. Inštitúcie EÚ budú musieť ročne utratiť ďalšie stámilióny eur na približne 1 800 nových prekladateľov po tom, čo počet oficiálnych jazykov únie stúpne na 20 zo súčasných 11.
Už súčasná pätnástka musí začať tým, že preloží 80 tisíc strán spoločných zákonov, známych ako acquis communitaire, do jazykov kandidátskych krajín. Medzi tie sa však počíta napríklad aj maltština, ktorú nepoužíva viac ako 400 tisíc ľudí.
Diplomati zdôrazňujú, že EÚ musí túto cenu zaplatiť, ak chce nad svojou prácou udržať demokratickú kontrolu a vyhnúť sa tomu, aby sa ľudia z nových členských štátov zo strednej a východnej Európy cítili v únii ako občania druhej kategórie.
"Používať vlastný jazyk je demokratické právo každej členskej krajiny. Toto pravidlo musí zostať zachované," usudzuje Eneko Landaburu, šéf úradu EK pre rozšírenie. Mnohí analytici však usudzujú, že celý lingvistický systém EÚ bude treba v budúcnosti zoštíhliť. Ako zrejmý víťaz z toho vyjde angličtina, ktorá už dnes zatláča na spoločných rokovaniach do úzadia francúzštinu a nemčinu.
Inštitúcie EÚ už dnes zamestnávajú zhruba 4 000 prekladateľov a tlmočníkov - polovica pracuje pre EK, exekutívny orgán únie. Daňových poplatníkov prídu na 800 miliónov eur ročne. Komisia preloží za rok viac ako 1,3 milióna strán textu a odtlmočiť potrebuje asi 11 tisíc zasadnutí. Odhaduje sa, že v rokoch 2003 až 2008 musí únia zamestnať ďalších 1 800 prekladateľov a tlmočníkov, teda takmer polovicu všetkých úradníkov, o ktorých sa rozrastie v súvislosti s rozšírením. "Je to cena, ktorú stojí za to zaplatiť v záujme zachovania demokratickej legitimity EÚ," povedal hovorca komisie Eric Mamer. "Náklady na naše prekladateľské služby v EÚ teraz dosahujú zhruba dve eurá na osobu a rok a ani po rozšírení sa na tom veľa nezmení," dodal.
Po prijatí Česka, Poľska, Slovenska, Maďarska, Slovinska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Cypru a Malty sa počet obyvateľov únie zvýši zhruba o 75 miliónov na 450 miliónov. Turecko ešte ani nepozná dátum, kedy s ním štáty EÚ začnú prístupové rokovania, ale aj turečtina by sa mohla onedlho stáť v Bruseli oficiálnym jazykom. Ak sa totiž podarí opäť zjednotiť rozdelený Cyprus, stane sa súčasťou EÚ aj jeho severná časť obývaná tureckou menšinou.
Po rozšírení stúpne počet jazykových kombinácií v únii na niekoľko stoviek zo súčasných 110. EÚ však nemieni zabezpečovať simultánne tlmočenie všetkých rokovaní - povedzme z litovčiny do portugalčiny. Už teraz sa používa zjednodušený systém a vystúpenia v menej frekventovaných jazykoch - napríklad v gréčtine alebo fínštine - sa tlmočia najprv do angličtiny alebo francúzštiny a potom do ostatných jazykov.
Niektorí diplomati však varujú, že širšie používanie tohto systému môže viesť k množstvu nedorozumení, zvlášť v EP, ktorý bude mať po rozšírení 732 poslancov. "Neprekvapilo by ma, keby poslanci v niektorých prípadoch hlasovali úplne v rozpore so svojím zámerom," povedal Eric Mamer z EK. Demokraticky zvoleným predstaviteľom sa musí umožniť, aby v parlamente používali vlastný jazyk, dodal. "Ale so štátnymi úradníkmi je to niečo úplne iné."
Inštitúcie EÚ vypracovali vlastné metódy, ako sa vyrovnať s lingvistickými prekážkami. Komisia predkladá legislatívne návrhy v angličtine, francúzštine a občas tiež v nemčine. Kým ich pošle vládam jednotlivých krajín na prerokovanie, preloží ich do všetkých jazykov EÚ. Na medzivládnej úrovni rokuje všetkých zhruba 400 expertných pracovných skupín anglicky alebo francúzsky, aj keď oficiálne dokumenty majú všetky k dispozícii v materskom jazyku.
V praxi začína ako rokovací jazyk stále viac prevládať angličtina. Nahrádza tak roky dominujúcu francúzštinu, ktorá stráca pozície od roku 1995, keď z úradu prezidenta EK odstúpil vplyvný Francúz Jacques Delors. Bod zlomu však nastal po poslednom rozšírení únie v tom istom roku. Diplomati nových členských krajín, Rakúska, Fínska a Švédska, odmietali rokovať vo francúzštine. Súčasný šéf komisie Romano Prodi, bývalý taliansky premiér, je naklonený angličtine, aj keď sám v nej kedykoľvek zakopne.
Zhruba 55 percent všetkých dokumentov zostavuje EK v angličtine, zatiaľ čo ešte pred 10 rokmi to bolo 40 percent. Štyri desatiny pripadajú na francúzštinu a zvyšok na nemčinu. Rozšírenie EÚ o štáty zo strednej a východnej Európy zrejme nadvládu angličtiny ďalej posilní. Angličtina používaná európskymi diplomatmi v Bruseli, ktorú mnohí nazývajú "zmrštenou verziou" Shakespearovho jazyka, bude ale po vstupe nových členov možno ešte primitívnejšia. "EÚ je už dnes Babylonská veža. Ale funguje to," povedal Mamer.

ph;ll

SME

EÚ: Únii po rozšírení osud Babylonu údajne nehrozí

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Únii po rozšírení osud Babylonu údajne nehrozí

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?