BRATISLAVA 29. novembra (SITA) - Hoci kandidátske a členské krajiny Európskej únie navonok označili návrh dánskeho predsedníctva na financovanie rozšírenia za rozumný, z oboch táborov zaznievajú slová nespokojnosti. Kým európskej pätnástke sa zdá návrh št
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
edrý, podľa 10 uchádzačov o členstvo v únii je ešte stále skromný. Čistým prispievateľom do európskeho rozpočtu, napríklad Nemecku, prekáža, že kandidáti dostanú podľa kodanského návrhu o 1,3 miliardy eur viac oproti pôvodnému plánu. Šéfovia štátov a vlád členských krajín sa totiž pred mesiacom v Bruseli dohodli na strope 39 miliárd eur na roky 2004 až 2006. Toto zvýšenie sa však zdá kandidátskym krajinám málo. V skutočnosti je to per capita omnoho menej, než dostali po vstupe do únie Grécko, Portugalsko a Španielsko, ktoré patria medzi chudobnejšie krajiny únie. "Európska únia ponúkla kandidátom prepitné, aby všetko prebehlo hladko," napísal v tejto súvislosti britský denník Financial Times. Ponuka má pomôcť uchádzačom, vrátane Slovenska, zlepšiť bezpečnosť hraníc, poskytnúť viac peňazí na jadrovú bezpečnosť. Zvýšiť by sa mali aj niektoré poľnohospodárske výrobné kvóty. Píšu Hospodárske noviny. Premiér Mikuláš Dzurinda razantne odmietol novelu zákona o zahraničných Maďaroch, ktorú ponúkal jeho maďarský kolega Péter Medgyessy. V tejto chvíli sa čaká na postoj Európskej únie. Jej predstavitelia včera opatrne naznačili, že Dzurinda to prehnal. „Náhle napätie medzi Maďarskom a Slovenskom je poľutovaniahodné,“ odpovedal hovorca Európskej komisie Jonathan Faull na otázku, ako sa pozerá na Dzurindovu reakciu. Nemenovaný zdroj z Bruselu pre SME povedal, že Dzurindova reakcia je zvláštna, pretože dohoda vyzerala bezproblémovo. Dzurindova pozícia sa môže iba zhoršiť, ak sa Maďarsko na novele zákona dohodne s Rumunmi. Už dnes do Budapešti príde rumunský premiér Adrian Nastase. „Očakávam, že premiér Nastase sa s Medgyessym v Budapešti dohodne. Nevidím žiaden problém,“ povedal pre Sme bývalý rumunský diplomat a politik Liviu Muresa, ktorý dobre pozná pomery v rumunskej zahraničnej politike. Zdá sa, že prezident tzv. Tureckej cyperskej republiky Rauf Denktaš (78) sa pomaly ale isto stáva aj medzi svojimi tým povestným „kolom v plote“. Turecko totiž v snahe získať od Európskej únie na decembrovom summite v Kodani stanovenie pevného dátumu začiatku prístupových rokovaní podniká po zmene vlády v Ankare diplomatickú ofenzívu a snaží sa dokázať, že už je na najlepšej ceste k splneniu politických kritérií. Súčasťou nových akcentov jeho zahraničnej politiky je aj ústretovosť voči dlhoročnému rivalovi - Grécku, ktoré na oplátku turecké snahy o vstup do EÚ podporuje. Samozrejme s podmienkou, že sa vyrieši aj cyperský problém. V mene tohto cieľa je Ankara ochotná prelomiť aj ľady v cyperskom probléme, ktoré sa navŕšili po tureckej okupácii severu Afroditinho ostrova v roku 1974 a po jeho rozdelení na dve časti. Píše Národná obroda. Proces integrácie do Európskej únie vrcholí a nastáva čas zamyslieť sa nad naplnením ďalších integračných cieľov Slovenskej republiky, ktoré by mali byť ?korunované? vstupom do Európskej menovej únie. Ekonomická integrácia sa tak uzavrie nahradením domácej meny, v našom prípade slovenskej koruny, spoločnou menou dnes dvanástich európskych krajín - eurom. Ambícia zavŕšiť proces ekonomickej integrácie aj integráciou menovou nie je a nebola ani pre súčasné krajiny euroregiónu samoúčelná. Ukázalo sa, že výhody ekonomickej integrácie ako aj obchodu, finančných a kapitálových tokov sa bez menovej integrácie nemôžu naplno rozvinúť a krajiny Európskej únie prijatím spoločnej meny dostávajú ďalší kvalitatívny impulz v procese globalizácie svetovej ekonomiky pre zvýšenie ich konkurencieschopnosti. Píše Hospodársky denník.