EÚ: Kandidátske krajiny sa napriek tlaku únie nevzdávajú
BRUSEL 29. novembra (SITA) - Kandidátske krajiny sa v pondelok v Bruseli na jednom z posledných kôl rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ) pokúsia vyjednať si ďalšie dodatočné ústupky európskej pätnástky. Nielen dánske predsedníctvo, ale aj Európska kom
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
isia (EK) ich však varuje, že priestor na rokovanie je čoraz užší a prichádzať s novými požiadavkami už nemožno. Komisia nabáda kandidátske krajiny, aby súhlasili s ponukou finančných podmienok svojho členstva, ktorú im predložilo dánske predsedníctvo a ktorá skutočne vyhovela ich viacerým požiadavkám. Všetky želania však splnené neboli a preto, aj keď predseda EK Romano Prodi varuje, že všetky dostupné prostriedky sa už na stôl vyložili, kandidáti sú odhodlaní bojovať ďalej. Varuje ich však aj komisár Günter Verheugen, podľa ktorého sa priestor na rokovania stále znižuje. "Dal som jasne najavo, že manévrovací priestor je veľmi úzky. Prakticky je menší ako malý a každým dňom sa stáva ešte menším," povedal novinárom. Tento odkaz platí aj pre Slovensko, ktoré podľa dánskeho predsedníctva, ako aj EK dostalo naozaj veľmi férovú ponuku. Slovensko patrí podľa dánskych diplomatických zdrojov medzi krajiny, ktorým "sa pridalo najviac". Hoci v súkromí si to asi uvedomujú aj slovenskí vyjednávači, boj nevzdávajú a chcú od únie ešte ďalšie ústupky. Okrem všeobecných požiadaviek sa Slovensko pravdepodobne zameria na zvýšenie už upravených kvót na mlieko a izoglukózu, zvýšenie prostriedkov na ochranu schengenskej hranice a dosiahnutie záväzku únie, že pomoc na odstavenie dvoch blokov Jaslovských Bohuníc bude pokračovať aj po roku 2006. Žiadať bude Slovensko možno aj ďalšie ústupky, ale tieto požiadavky budú asi prioritné. V každom prípade nespokojnejšími ako Slovensko s ponukou dánskeho predsedníctva sú Slovinsko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Poliaci by chceli dostať možnosť presúvať na priame platby z položky určenej na rozvoj vidieka ešte viac ako ponúkaných 20 percent a tým dosiahnuť ich vyššiu celkovú úroveň. Malá sa im zdá aj čiastka, ktorú dostali na ochranu vonkajšej schengenskej hranice a chceli by aspoň polovicu zo sumy 900 miliónov, vydelenej pre všetkých kandidátov dohromady, keďže majú najdlhšiu schengenskú hranicu. Poľsku sa stále nepáčia kvóty na mlieko. Zvýšili sa aj nároky Maďarov najmä v otázke kompenzácií a spolu s Poliakmi sa pýtajú, čo bude s dodatočnými kompenzáciami za rok 2004 a 2005. Dodatočné kompenzácie odsúhlasilo dánske predsedníctvo kandidátskym krajinám za príspevky do rozpočtu EÚ v položke priamych platieb. Majú vykompenzovať príspevky na priame platby, ktoré EÚ bude rozdeľovať za rok 2003, kedy ešte nebudú členmi. Priame platby sa totiž v únii poskytujú s ročným oneskorením. Ani Česi nie sú spokojní s celkovým balíkom, pretože po skrátení finančných kompenzácií v dôsledku neskoršieho vstupu do EÚ sa spolu so Slovincami ocitnú v relatívne horšej finančnej pozícii. Práve o tom by mali ich vyjednávači ešte dnes rokovať s dánskymi diplomatmi.