Bohatý ázijský tiger Singapur pracuje pol dňa aj v sobotu. Až po poludní sa von vyhrnú ľudia z bánk, úradov, obchodných firiem, škôl, výskumných ústavov a laboratórií. Voľný víkend je iba necelého poldruha dňa. Ostrovná mestská republika v trópoch s rozlohou 646 štvorcových kilometrov nemá pre svojich 3,9 milióna občanov a cudzincov s povolením k pobytu príliš veľa voľ-nej plochy na uvoľnenie, a kvôli horúčavám to aj tak každého ťahá kdekoľvek pod klimatizovanú strechu.

Predovšetkým za nákupmi

„No predsa šoping,“ na otázku, čo predovšetkým robí Singapurčan cez víkend, odpovedá Jana Frecerová, riaditeľka bratislavskej cestovnej kancelárie Academia Tours, ktorá s manželom a dcérou prežila v Singapure tri roky. Singapur má síce aj zábavné parky, organizuje celý rad kultúrnych a iných festivalov, vrátane festivalu jedál, nákupy sú však dôležitou časovou položkou nielen pre domácich, ale aj pre osem miliónov cudzincov, ktorí sa prídu ročne tlačiť do zástupov domácich. Za nákupmi sem smeruje aj niekoľko stovák solventných Slovákov.

Singapur prestal byť už dávno tržnicou s lacným tovarom. Tak ako ubytúva predovšetkým v štvor a päťhviezdičkových hoteloch, obchodné domy núkajú predovšetkým tovar úmerný spoločenskému postaveniu hosťa. Jednoduchý tovar z ľudovej Číny a iných ázijských krajín s lacnou pracovnou silou, má iba veľmi obmedzený priestor a iba v zastrčených uličkách, ktorých je však stále menej. Stará obchodná ulica Orchard Road vyrástla za štvrť storočia do výšky a lemuje ju zlatý nákupný okruh - rovných 35 nadzemných i podzemných nákupných stredísk podelených na sektory, ktoré patria určitému druhu výrobkov a určitej značke. Špičková elektronika sa nemieša so šperkami, ani najdrahšími parfumami či odevmi všetkých svetových značiek a na ich mieste nik neponúka fotoaparáty, hoci aj digitálne. Širšia ponuka pod jednou strechou je akurát okolo staníc MRT, čo je skratka pre miestne metro. Jednotlivé obchodné cen-trá sú pod zemou pospájané klimatizovanými ulicami, takže človek v nákupnej vášni nemusí celé hodiny vyjsť na povrch zemský. Napokon, čo by tam robil, keď tam hore je neustále najmenej plus tridsať. Výnimkou je prvá nadzemná klimatizovaná ulica, na kraji niekdajšej starej čínskej štvrti, medzi zmodernizovanými domcami, pripomínajúcimi niekdajší Singapur. Je to kúsok starého sveta pre peších, bez áut, s plastovou prikrývkou nad starými strechami a nenápadnými obrovskými rúrami, ktoré do tohto z bokov nezatvoreného priestoru vháňa studený vzduch. Tu sa však nijaký šoping nekoná, ak nerátam klenotníctvo a obchodík so suvenírmi. Iba pár cukrární a kaviarnička s perfektným talianskym espressom. Akoby nestačilo, sto metrov odtiaľto je Kibbutz Café s kóšer nápojmi a pochúťkami. Čínsky a malajský pôvod mesta naznačujú iba tváre domácich. Singapur je kozmopolitné mesto. Kolega - výborný amatérsky kuchár, majster na „čínu“, si objednal originál čínsku sójovú omáčku miestnej výroby. Prvá fľaška, na ktorú som naďabil, mala logo Maggi a druhá Heinz. Globalizácia má však v kníhkupectve Border, jednom z najväčších na svete, otvorenom do polnoci, aj kurióznu stránku. V oddelení cestovných príručiek majú aj poltucet kníh britskej a americkej produkcie, ktoré po-núkajú v rámci Európy či strednej Európy aj kapitolku so základnými informáciami a tipmi na zaujímavé miesta a pamätihodnosti na Slovensku. V Singapure je to tak.

Nájazdy tam, kde bolo

Pred štvrťstoročím sveta neskúsená manželka istého sovietskeho experta v Nórsku kritizovala severanov za lakomosť: „Ja si veru kúpim aj tri kilá pomarančov a oni si dajú odvážiť tri kúsky.“ Socialistická skúsenosť so siahodlhými zoznamami nedostatkových tovarov bránila pochopiť, že pomaranče budú aj zajtra, a čerstvé, ba že budú opäť čerstvé aj o týždeň, keď už jej pomarančový balík najčerstvejší nebude. Aj našincovi nešlo do hlavy, že niekde obchodník profituje z toho, že má čo predávať, a nie z toho, že vzácnejší tovar uleje pod pult pre príbuzných či známych za podobnú protislužbu či úplatok. Nie, že by už v tom čase neexistovali v západných krajinách supermarkety, zväčša na okrajoch väčších miest, kde sa robili pohodlné rodinné nákupy na týždeň, dva i na mesiac, kupovali sa tam však iba trvanlivé potraviny, najmä vo väčších baleniach a zväčša lacnejšie než v malých obchodíkoch (človek však musel mať doma mrazničku a špajzu) i bežný spotrebný tovar, čosi textílií, bokom aj elektroniku, zariadenia do bytu. Ale bežné základné a čerstvé potraviny, ovocie, chlieb, sa kupovali na každom rohu dlho do večera a bez radov a neistoty, čo bude na večeru. Konzumnou spoločnosťou sme v ére socializmu nazývali spoločnosť na západe, nákupný ošiaľ a rozkoš z prekvapujúcich objavov a plných tašiek sme však vychutnávali skôr my. Odborárske autobusy z vidieka do hlavného či aspoň krajských miest mali pred večerným divadelným predstavením ženské preteky po obchodoch (a mužské po krčmách). A namiesto zážitkov s živými národnými umelcami na dohľad sa cestou domov preberalo, kto čo stihol.

Palác oproti Kremľu

„GUM - to je obchodný dom, ktorý pozná každý Rus“, hlása v ruštine i angličtine nová stránka www.gum.ru. Bristolčanovi nikdy neprišlo na um poznať adresy obchodných domov v Londýne, Newyorčan sotva tušil, kde sa dobre nakupuje vo Washingtone. Načo, keď všetko a pohodlne nakúpil aj doma. Kde je GUM, však vedela celá sovietska šestina sveta. Obchod číslo jeden. Na adrese číslo jeden. V srdci Moskvy, na legendárnom Červenom námestí. Priamo oproti Kremľu a mauzóleu vodcu svetového proletariátu. Dôstojnejšie miesto nemá ani jeden obchodný dom na svete. Svetové obchodné domy však nikdy ani netúžili po takých čestných miestach pred sídlom korunovaných, alebo volených hláv štátov. Išlo im o to, aby ich siete boli k dispozícii čo najväčšiemu počtu potenciálnych kupujúcich a čo najbližšie k nim, teda po celej krajine, s tým istým sortimentom. Trojpodlažný GUM, obchodný palác so svojráznym koloritom, postavený v roku 1893 tak, aby sa architektúrou dôstojne vynímal vedľa Kremľa, či chrámu Vasilija Blaženého, je asi jediným obchodným domom na svete, zahrnutým do programov prehliadok mesta pre zahraničných turistov. Popri mauzóleu, Kremli, metre, či chráme. Iba poradie jednotlivých zastávok na Červenom námestí sa menilo, podľa toho, kedy sa skupina dostala na rad do mauzólea. Sovietsky občan, ktorý sa za odmenu dostal do stoličného mesta, tŕpol, aby sa nemusel pokloniť k povinnému Leninovi príliš neskoro. Aby zostal čas aj na pätnásť zastavení v jednotlivých oddeleniach GUM-u. Našťastie bol GUM otvorený každý deň podstatne dlhšie než mauzóleum, kam sa s nákupnými taškami nesmelo.

Potraviny, odevy z Trenčína a Prešova, sovietske hodinky, maďarské topánky, domáce minitelevízory. Východonemecký a poľ-ský nábytok. Český kryštál. Tovar, ktorý v takomto sortimente nebol nikde na šestine sveta. V lekárni v GUM-e boli prepočítane za vtedajších 62 korún československých bežné špičkové fínske lieky pre kardiakov, ktoré v osemdesiatych rokoch do Bratislavy pašovali taxikári z Viedne za tisícku. Tu bola občas sedemdecovka škótskej whisky bez ohľadu na značku za vtedajších 6,13 rubľa (čiže 61,30 koruny, poldruhanásobok sovietskej ceny pollitrovky vodky). A z GUM-u si naši turisti, účastníci moskovskej olympiády v roku 1980 nosili za smiešnu cenu šesťkilové škatule Persilu, ktorý bol doma len v tuzexe. V Moskve počas olympiády muselo byť všetko, aj prací prostriedok do automatických práčok, ktoré však bežne v predaji neboli. V roku 1997 GUM zrekonštruovali, zmoder-nizovali. Nad obchodíkmi a obchodmi v pasážach svietia všetky svetové značky elektroniky, módneho tovaru, kozmetiky, „sovietskije časi“ vystriedalo Seiko, čapuje sa Heineken, tretinka v prepočte za našu stovku. V názve má stále písmeno G - gosudarstvennyj, čiže štátny, dnes je však už akciovou spoločnosťou a obchody pod touto strechou sú v súkromných rukách. V pasážach už nie sú také návaly. Nielen preto, že Rus má málo peňazí. GUM má už šesť filiálok v okrajových štvrtiach Moskvy a vo veľkých mestách dostal konkurenciu v podobe miestnych obchodných domov. Tovar v nich nie je vecou blahosklonnosti prísneho prideľujúceho moskovského štátneho úradníka, ale peňazí. A toho, akou rýchlosťou sa prejavujú ako obeživo.

Shopping malls

Obchodné domy, nákupné cen-trá postupne menia tvár. Človek v bohatom svete už je nasýtený veľkých nákupných hál s bežným tuctovým tovarom. Čoraz viac ľudí žiada konkrétnu značku, svoju predstavu kvality. Môže byť pritom vyrobená v Číne, Thajsku či na Filipínach, kvalitári u výrobcov s lacnou pracovnou silou však ináč než na naše burzy a trhoviská preberajú tovar, určený napríklad pre mramorovo-sklenené klimatizované nákupné korzo na kraji arizonského hlavného mesta Phoenix, kde nakupujú predovšetkým úspešní mladí ľudia zo stredných vrstiev. Shopping malls sú nové nákupné centrá, korzá s kaviarničkami, malými reštauráciami, kinami, zábavnými parkami. My ich statočne dobiehame a kto chce mať dobrý tovar, nemusí nevyhnutne utekať do Prahy, Budapešti či Viedne, hoci sú takí, čo si nákupnú cestu k susedom neodpustia. Vec výberu. Reklamné agentúry učia občana, že byť in znamená šoping, zábava, relax, obchody sa stávajú centrami pre rodinné cesty na celý deň. Svet je jeden veľký obchod. Mimo veľkých miest, na miestach s výbornou ľahkou dopravnou dostupnosťou vznikajú celé cen-trá. Šesťprúdová autostráda spája Mines Resort City s malajzijským hlavným mestom Kuala Lumpur a novým medzinárodným letiskom, areálom pretekov Formule 1 i výpadovkami smerom na Singapur či Thajsko. Na 400 hektároch vyrástol komplex, ktorý nazývajú Sedem divov Malajzie: výs-tavné a kongresové centrum s 21 sálami, Palác Zlatého koňa, čiže luxusný hotel pre dvetisíc hostí, denný i nočný zábavný park, kúpalisko a pláž, golfový klub, obchodný park s kanceláriami, príkladne udržiavaná tropická zeleň, rozľahlé trávniky s jazerom, kanálmi, lodičkami a malými motorovými člnmi a nákupným strediskom, jediným nákupným centrom, kam možno vojsť loďkou. A kým rodičia utrácajú, decká môžu do herní na vrchných poschodiach. Tam je ešte aj klzisko, aby si mohli na korčuliach krátiť čas moslimské dievčatá v tínedžerskom veku, ktoré už musia povinne obliecť čierny čádor.

Factory Outlet

Dopravná dostupnosť je pre šoping dôležitá. O malé nákupné strediská, pre začiatok aspoň s vinotékami, čokoládou, lokálnymi suvenírami, ale aj o príležitostné ubytovanie, rokovacie či malé kongresové priestory sa rozširujú pôvodne rakúske motoresty pri autostrádach. Shopping Holidays sa volá štvrtý rok aj malebné nákupné stredisko pri Parndorfe, pasca z dnes už 75 obchodov a 1300 miest na parkovanie áut, zasahujúca autostrádou Viedeň, hlavnými cestami Bratislavu, Eisenstadt, maďarský Šopron a predovšetkým frekventovanú pohraničnú turistickú oblasť okolo jazera Neusiedler See. Ide o nákupné stredisko McArthurGlenn Designer Outlet, v nemecky hovoriacich krajinách zatiaľ prvé stredisko podľa pomerne mladého amerického konceptu. Je už na dvanástich miestach v piatich európskych krajinách a v Parndorfe ponúka značkovú kvalitu športového tovaru, džínsov, dámskych, pánskych a detských odevov, topánok, módnych doplnkov a darčekov od 320 svetových dizajnérov a výrobcov za cenu 30 až 70 percent nižšiu než v iných obchodoch. Cenový trik sa dosiahol tak, že tam dostať nadprodukciu, tovar, ktorý je vyrobený v malých sériách, napríklad ako vzorky, testovacie produkty, vyprodukovaný na rozbehnutých výrobných linkách navyše, bez predbežných kontraktov, niekedy aj posezónne výbehové kolekcie. To je tiež vysvetlenie, prečo vždy a všetko nie je v každej veľkosti. A ak naši šomrú, že aj pri 70-percentnej zľave sú tu viaceré ceny vyššie, než na našich trhoviskách, je to všetko o svetovej značke a kvalite. Na každej visačke s cenou je pre porovnanie údaj o cene z fabriky, veľkoobchodnej cene a cene v bežných značkových predajniach.

Obchod na križovatkách

Nie je dôležité tovar vyrobiť, ale predať. Preto sa stavajú nákupné centrá na ľahko prístupných miestach, v turistických strediskách a dopravných križovatkách a shopping predurčuje budúci vývoj a profit týchto bodov. Šejk Rashid Al Maktoum, hlava vládnuceho rodu v Dubaji, jednom zo siedmych feudálnych štátikov, ktoré vytvorili Spojené arabské emiráty, dal na analýzy svojich cudzích poradcov, ktorí upozorňovali, že nafta raz skončí. Dal sa teda na pretváranie Dubaja na kozmopolitné obchodné mesto, otvorené pre turistiku, zábavu a nákupy. Každý mesiac, dva, v krajine, ktorá má iba 780-tisíc obyvateľov, otvárajú aspoň jeden veľký štvor- či päť-hviezdičkový hotel, ktorým krajina dáva najavo, že má záujem iba o turistov s takou peňaženkou a platobnou kartou, ktorá dubajský luxus prežije. Priestorové obme-dzenie tohto emirátu, púšť naokolo eliminujú dva tucty nákupných stredísk s luxusným tovarom všetkých značiek. Kupujúci má navyše šancu v tombolách vyhrať aj luxusné autá. Na podporu obchodu slúži každoročný marcový Shopping Festival s obrovskými zľavami, pričom zľavy sa týkajú aj leteniek, hotelového ubytovania, jedál a grátis dostáva návštevník ešte aj dopravu z letiska a k odletu. Bez nákupu by nemal odísť ani ten, kto cez Dubaj iba prelietava. Výborná je poloha emirátu na ceste medzi Ďalekým východom a Európou. Časť diaľkových lietadiel potrebuje dotankovať a Dubaj ponúka tento servis za výhodné ceny. Preto sa stal jedným z najrýchlejšie rastúcich letísk na svete. Slúži lietadlám 65 leteckých spoločností z celého sveta, ktoré vezú 13,5 milióna cestujúcich do stovky destinácií. Počas tankovania musia cestujúci von z lietadiel a dubajské letisko má pre nich jeden z najväčších bezcolných nákupných stredísk. Keď v roku 1989 otvárali prvý duty free shop, predali 87 ton čokolády Toblerone, 111 ton orieškov, 711 milióna cigariet a 72-tisíc hodiniek. Plus zlato, šperky, drahé kamene. Za cenu, oslobodenú od cla. Dnešný objem predaja v niektorých komoditách predstavuje aj dvadsaťnásobok z prvého roku. Na letisku nesmie chýbať ani jedna značka tovaru, ktorá chce byť svetová.

Bez cla

Duty free či tax free shopy nechýbajú však ani na jednom dôležitejšom medzinárodnom letisku a v prístavoch. Vychádzajú z filozofie, že cestujúci do zahraničia môže nakupovať tovar bez colného zaťaženia, teda lacnejšie. Najčastejšie ide o alkohol, cigarety, parfumy, elektroniku, fotoaparáty, kamery, niekde aj značkové oblečenie, šperky, zlato, nákupy, ktoré sa vmestia aj do igelitovej tašky. Štáty to schvaľujú, hoci prichádzajú o značné čiastky z cla. Prídu si však na svoje na niektorých iných poplatkoch. Letiská sa snažia získať do tranzitných priestorov čo najviac obchodov. Dostanú slušné nájomné, ktoré prispieva aj do fondov na modernizáciu a rozvoj letísk a nemusia žiadať o prípadné príspevky štátu, mesta či regiónu. V Európe mal roky povesť najlacnejšieho a najväčšieho free shopu Amsterdam. Časy sa však zmenili v roku 1999 rozhodnutím orgánov Európskej únie o zrušení bezcolného predaja cestujúcim medzi členskými štátmi EU. Únia je jednotným colným priestorom, nejde teda o cesty do zahraničia. Majitelia free shopov i letísk sa však vynašli. Aby neprišli o všetky tržby, zriadili sieť tzv. travel value obchodov. Sú v tom istom priestore ako free shopy, ktoré naďalej obsluhujú cestujúcich mimo krajín EU. Ceny v travel value a free shope sú totožné, iba zúčtovávanie u predajcu je iné. V travel value sa síce platí clo, majitelia sa však vynašli. Znížili si maržu a čosi refunduje zvyčajne aj letisko tak, aby sa pri predaji mohla cestujúcemu vnútri EU preplatiť DPH. Neplatí to jedine pre cigarety.

Vždy ide o nápad

Taký dostal aj jeden Čech a jeden Rakúšan: medzi rakúskou colnicou v Kleinhaugsdorfe a českou colnicou Hatě pri Znojme je asi kilometrový priestor, v ktorom vytvorili Excalibur City, čosi ako duty free town. Je to kombinácia free shopov a zábavného parku s reštauráciami, detskými ihriskami, autodráhou s minikárami, hotelom s fitnes a masérskymi službami, salón krásy s kaderníctvom, kozmetikou, a je tu dokonca aj múzeum starých amerických autiakov. Je tu ešte aj stále otvorená veľkopredajňa potravín a obchodníci na rakúskej strane zúria, že ich krajania chodia za hranicu kupovať ešte aj lacnejšie rožky, chlieb a mlieko. Do bezcolného priestoru sa vmestila ešte aj čerpacia stanica OMV s čosi nižšími cenami a na poschodí nákupného strediska funguje český optik, kvalitný a lacnejší než v Rakúsku. Existuje nápad pospájať všetky strediská električkou. Majitelia si nič nerobia ani z chmúrnej perspektívy, že free shopy budú musieť po vstupe Česka do EU zatvoriť. „Prerobíme ich na factory outlet predaj“, vyhlásili.

MICHAL JANKOVIČ

Snímky autor a Ján Blažej ml.