Poetika Vianoc pre mnohých skončila súčasne s detstvom, kedy mávala skôr podobu tajomstva túžobne očakávaných darčekov. Napriek tomuto trpkému konštatovaniu aj rodičia si zaslúžia v čas vianočný zastaviť čas, zapáliť sviečky, zaspomínať a len tak si pomaly vychutnávať slávnostný večer….
V dobách minulých pripadali nám tieto sviatky akési krajšie, čarovnejšie. Štedrý deň nebol len dlhoočakávaným dňom oddychu a radosti po celoročnom naháňaní. V tento deň si ľudia dávali veštiť zdravie, úrodu, počasie a aj vydaj. V domoch bola na zemi porozha-dzovaná slama, v kúte nevymlátený snop, stôl bol omotaný reťazou a zamknutý na zámku. Pod vianočným obrusom bola porozsýpaná pšenica, fazuľa, šošovica, mak a iné plodiny, ktoré gazda pestoval. Sviečka stála nezastupiteľne v strede stola a z trámu na strope visel ozdobený stromček. Na dedinách sa začiatok večere oznamoval výstrelmi. Vtedy si všetci posadali ku stolu a hlava rodiny všetkým zavinšovala, spolu sa pomodlili a mama urobila deťom na čele krížik medom. Za stolom si každý člen rodiny položil nohu na reťaz, otec rozdal cesnak - na znak spolupatričnosti. Z rozkrojeného jabĺčka bolo hneď každému jasné, ako to bude vyzerať budúci rok s jeho zdravím. Pozorne sa sledoval aj plameň sviečky, ku komu sa častejšie obracal nemal sa dožiť budúceho roku. Nezabúdalo sa ani na duchov, proti nim sa do každého kúta hodila hrsť fazule či hrachu. Po večeri sa zišla mládež a spievala pod oknami koledy. Postupnými zmenami prešli aj typy darčekov, ktoré deti nachádzali pod stromčekom. V minulosti to boli veci každodennej potreby: šaty, pomôcky do školy, hračky a sladkosti. Každá historická doba vtlačila Vianociam vlastnú pečať. Aj dnes sa ešte zachovalo veľa starých kultúrnych tradícií hlavne na vidieku. I teraz sa snažíme v tento deň stretnúť sa v kruhu svojich najbližších a v pohode vychutnať najkrajšie sviatky roka. Ale mnohí cítia ako sa z tohto zázračného času čosi dôležité vytráca. Asi sme rýchlo zabudli, čo sa nám v našom detstve tak páčilo na Vianociach.
Ľudia nevedia odolať najrozmanitejším tlakom zo strany obchodu, reklamy, obrovskému množstvu vianočných ponúk zo strany výrobcov, ktorí využívajú ľudské emócie, vyvolané vianočným časom. Je prirodzenou snahou človeka, že sa snaží svojich blízkych niečím prekvapiť, urobiť im radosť. Zo skromného sviatku sa ale niekedy stane slávnostná príležitosť vyvrcholená márnotratnosťou. Pritom toľko ľudí by si častokrát zaslúžilo našu pozornosť keď nás pochytí ošiaľ obdarovávania. Podstata Vianoc je tu, hoci skrytá hlboko v úzadí. Všetci sa so svojimi blízkymi tešíme z ich príchodu, veď aspoň krátko budeme všetci spolu v kruhu rodinnej pohody. Veď prianím každého človeka je dožiť sa v zdraví nasledujúcich Vianoc. Sú mnohoročným darom ľudskej lásky.
BEÁTA PLACHÁ
