„Dlhé roky sme televízor nemali, a ani nám nechýbal,“ hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. „Samozrejme viem, že niektoré programy sú zaujímavé a na úrovni, ale chceli sme, aby sa deti najprv naučili čítať. Skutočne čítať knihy, rozumieť im, chceli sme, aby pre ne znamenali to, čo pre nás. Nedávno sa k nám televízor konečne dostal. Bola to v podstate náhoda, ale povedali sme si, že si ho už môžeme nechať - pre naše deti sú už knihy samozrejmou vecou. A predstavte si, im sa to nepáčilo. Tvrdili, že televízor je škaredý a narúša atmosféru izby.“