čaro, výnimočnú farbu a hru svetla im ľudia prisudzovali aj magické schopnosti. Verili, že dokážu zachrániť život i privodiť nešťastie a majú schopnosť liečiť telo i dušu.
Kráľ drahokamov
Diamant spolu so zafírom, rubínom a smaragdom patrí k štvorici najvzácnejších drahých kameňov. Je symbolom pevnosti, nebojácnosti a ohňa. Traduje sa, že prináša šťastie, ale len vtedy, keď je darovaný. Najcennejšie sú číre, bezfarebné diamanty. Môžu byť však aj žlté, modré, hnedé, či červené. Hodnotný diamant musí mať štyri „c“: farbu (color), brús (cut), čistotu (clarity) a váhu (carat).
Lesk a sláva týchto trblietavých kamienkov naplno zažiarila v 17. storočí. Po nekonečnom leštení a brúsení sa totiž klenotníkom podarilo vytvoriť najatraktívnejšiu podobu diamantu - briliant. Od vtedy však prešlo šperkárstvo mnohými štýlmi. Striedali sa rôzne motívy. Cez figurálne, kvetinové, zvieracie, až po abstraktné a geometrické tvary dneška. Trend súčasných klenotov určujú také zvučné značky, akými sú napr. Cartier, Chopard alebo Piaget. Kolekcie šperkov zo zlata a platiny po celej ploche bohato osadené briliantmi a ďalšími drahými kameňmi, určené pre najnáročnejšie zákazníčky, si však môže dovoliť máloktorá zo žien. Ich cena je totiž porovnateľná s cenou aspoň jedného luxusného auta. Takéto šperky väčšinu času trávia starostilo ukryté v najbezpečnejších trezoroch a ich majiteľky sa nimi zdobia len vo výnimočných príležitostiach. Neraz ich v spoločnosti zastupujú dokonalé kópie.
Slávny 108 karátový diamat Koh-i-Noor zdobí korunu britskej kráľovny Alžbety II. Okrem nesmiernej ceny je tento drahokam známy aj svojou krvavou históriou. Všetci muži, ktorí ho od roku 1304 vlastnili zahynuli násilnou smrťou. Kráľovná Victoria diamant získala v roku 1849. Vo svojej záveti prikázala, že sa nesmie žiadny britský kráľ ani následník trónu kameňa dotknúť. Považovala ho totiž za prekliaty. Prísny zákaz dotknúť sa koruny má aj princ Charles. Pred jeho korunováciou by mal byť kameň z koruny odstránený až do doby, keď na trón opäť zasadne žena.
Holubičia krv
Rubín je jeden z najkvalitnejších a človekom najospevovanejších drahokamov. Ľudia verili, že povzbudzuje k veľkým činom, prináša úspech, lásku a šťastie. Ázijských bojovníkov mal chrániť pred zranením. V 14. storočí bol zárukou udržania si postavenia a majetku. V období renesancie si ho panovníci vkladali do úst, aby ich ochránil pred otráveným nápojom. Najznámejší a najpoužívanejší je však v podobe šperku. Obklopený briliantmi zdobil a zdobí šije bohatých, slávnych a mocných žien. Preto pochopiteľne nechýba ani v šperkoch kráľovien. Britská panovníčka Alžbeta II. nosí na počesť oficiálnych štátnych náv-štev náhrdelník, v ktorom je vsadený slávny Timurský rubín. Obrovský rubín nazývaný Čierny princ je vsadený do britskej kráľovskej koruny, inak najdrahšej kráľovskej koruny na svete.
Za svoju červenú farbu (latinsky rubens) vďačí táto odroda korundu zlúčenine chrómu a železa. Práve nádherná farba v palete od ružovej cez purpurovú až po hnedastočervenú je na rubíne to nejcennejšie. Farba surového nespracovaného nerastu má niekedy v strede modrastý odtieň. Klenotníci takéto kamene tepelne upravujú, aby ich farba dosiahla požadovaný odtieň červenej. Fyzikálne sa síce dá zistiť, že bol drahokam dodatočne upravovaný, ale jeho cenu to neovplyvňuje.
V najvzácnejšom prípade sa blíži k odtieňu tmavočervenej holubičej krvi. Takéto kamene sa občas podarí nájsť v Barme a v Thajsku. Cena thajských kameňov sa ale barmským nevyrovná. Svedčí o tom aj titul, ktorý v minulosti patril barmským panovníkom. Boli označovaní za „Pánov rubínov.“
Kameň večnej mladosti
Nádherné zelené kamene učarovali už Kleopatre, ktorá vlastnila smaragdové bane v Egypte a kráľovnej zo Sáby. Nečudo, veď smaragd mal chrániť pred klamstvom a nenávisťou, zväčšovať fyzickú krásu a predlžovať život. Egyptský balzamovači mŕtvol napr. vkladali tento drahokam do hrdla múmie, aby sa telo nerozpadlo, a aby mala duša dostatok sily na cestu podsvetím. V krajinách Ďalekého východu dodnes pretrváva legenda, že oslepujú jedovaté hady. Smaragdy sú uhrančivé, práve preto malo mnoho sôch božstiev zreničky práve zo smaragdov. K najznámejším patrí Smaragdový Budha v thajskom Bangkoku. Váha v karátoch a farba sú v prípade smaragdu jedným z najdôležitejších kritérií, ktoré ovplyvňuje jeho cenu. Odtieň by mal byť jasne zelený. So zvyšujúcou sa jasnosťou (nie však bledosťou) rastie aj cena. Smaragdy bývajú brúsené do kvapkovitého tvaru ale prevažuje štvorhranný, tzv. smaragdový brús. Najkvalitnejšie smaragdy sa ťažia v Kolumbii. No ani tie nie sú celkom bez chyby. Úplne dokonalý prírodný smaragd je raritou. Veľké percento neopracovaných kameňov má rôzne nepravidelnosti, zbytky rastlinnej alebo živočíšnej hmoty a bublinky. Kvôli zvýšeniu optickej kvality drahokamu sa rôzne prasklinky po výbruse dodatočne odstraňujú.
Modré nebo pod zemou
Od stredoveku bol zafír symbolom božského pokoja a zárukou mieru a pohody pre svojho majiteľa. Ako amulet mal zvyšovať múdrosť, odvahu, priťahovať priateľov a odrádzať nepriateľov. Vo všeobecnosti sa zafír spája s modrou farbou, ale nie je tomu tak. Všetky korundy, ktoré nie sú červené sa označujú ako zafíry. Atraktívne šperky sa zhotovujú aj zo zelených, ružových, žltých a zriedka sa vyskytujúcich ružovooranžových zafírov nazývaných Padparadža (lotosový kvet). Najcennejšie zafíry sú číre tmavomodré kamene.
Slzy starovekých bohov
Perly, tieto malé perleťové guľôčky zdobili oltáre, koruny a žezlá kráľov, slávnostné rúcha vládcov a odev a šije kráľovien. Svojho majiteľa vraj obdarujú šťastím, inteligenciou, múdrosťou a vitalitou. No taktiež sa traduje, že perly prinášajú slzy.
Ideálna perla sa v prírode nachádza iba v jednej z desaťtísíc perlorodiek. Ľudia preto začali hľadať spôsob ako vypestovať perly umelo. Z prevratným nápadom prišiel na začiatku 20-teho storočia japonský obchodník. Do mušle vsadil cudzie teliesko a prvá perla zrodená za asistencie človeka bola na svete. Od tej doby sa perly stali neoddeliteľnou súčasťou módy. V 20-tych rokoch minulého storočia sa hojdali dlhé šnúry perál na šiji dám pri tanci charlestonu. O tridsať rokov neskôr slávna módna návrhárka Coco Chanel nimi zdobila svoje kostýmy a čierne roláky. V 60. rokoch sa začínajú popri klasických perlách akoya, ktoré majú guľatý, resp. oválny tvar objavovať náhrdelníky zo vzácnych perál bizardných tvarov Keshi. Koncom 20-teho storočia boli v móde veľké perlové náhrdelníky z perál južných morí, pochádzajúcich z Indického a Tichého oceánu. Súčasná ponuka je široká. Nosia sa večerné náhrdelníky z akoya perál. Na denné nosenie sú zasa určené náhrdelníky z riečnych perál. Hodnota perly sa stanovuje na základe piatich kritérií: veľkosť, tvar, dúhový lesk, povrch a farba. Najviac cenená je krémová, ružovokrémová a bieloružová farba. Pri tahitských perlách je najvzácnejšia tzv. pávia - čiernozelená perla. (dh)
FOTO - INTERNET
