Sklo ako materiál a umelecké diela z neho vytvorené obohacujú náš život svojimi výnimočnými vlastnosťami. Medzi tie hlavné patrí jeho neopakovateľ-ná vizuálna kvalita a výnimočná práca so svetlom. Pre uplatnenie umeleckého skla v našich pod-mienkach je charakteristické jeho využitie v mnohých oblastiach, od architektúry, cez voľné sklárske umenie, až po úžitkové sklo. Práve dve posledne spomenuté oblasti sa i u nás stávajú súčasťou Vianočných sviatkov ako jeden z najhodnotnejších darov.
Sklená plastika sa stala cennou súčasťou mnohých našich interiérov. Podobne ako je nepostrádateľný prsteň na ušľachtilej ženskej ruke, sklená plastika predstavuje nenapodobiteľný šperk vo vkusne a kvalitne zariadenom interiéri. Zžije sa so svojim okolím a každodenne svojou dokonalou krásou pripomína pozitívne hodnoty tohto sveta. Vďaka svojim optickým vlastnostiam vstrebáva a vyžaruje vôkol seba svetlo i obraz svojho okolia v nečakaných súvislostiach. Každý pohľad predstavuje neopakovateľné dýchnutie sveta, o ktorom málo vieme - sveta štvrtej dimenzie.
Úžitkové umelecké sklo je vítaným interiérovým doplnkom, ako originálny solitér, alebo vzácna nádoba, ktorá okrem svojej vysokej estetickej hodnoty ponúka i funkčnosť.
Slovenskí umelci sa nestratia
Súčasné slovenské sklárske umenie predstavujú viacerí výtvarníci, z ktorých mnohí dosiahli európske i svetové renomé. Nepochybne najznámejším predstaviteľom staršej generácie slovenských sklárov je Ján Zoričák, tvorca nekonečných vesmírnych priestorov a nebeských záhrad v odrazoch svojich brúsených plastík. Hľadaniu harmónie medzi optickým objektom a priestorom sa úspešne venujú autori Štěpán Pala, Miloš Balgavý, Pavol Hlôška, Juraj Opršal, Jozef Tomečko. Sklo ako sochársky materiál prezentujú svojou tvorbou Juraj Gavula, Eva Fišerová, Askold Žačko, Zora Palová. Najmladšia sklárska generácia opäť využíva celý priestor, ktorý tento materiál ponúka vo svojej rozmanitosti: v oblasti klasickej brúsenej plastiky pokračujú František Csandal, Oliver Leššo, Ivan Žakovič, Martin Masarovič. Kombinovaniu skla a iných materiálov v netradičných súvislostiach sa venujú Matej Gavula, Slavomír Bachorík; osobitú techniku maľby na sklo prezentuje Palo Macho. Úspech súčasného sklárskeho dizajnu sa spája s menom Patrika Illa. Prezentácie slovenského sklárskeho umenia, akokoľvek sporadické, sú vždy sprevádzané mimoriadnym záujmom verejnosti. Oravská galéria v Dolnom Kubíne do konca januára ponúka výstavu Pala Macha Solve Pingeque. Pomerne komplexný prierez súčasným slovenským sklom v najbližšom čase predstaví rozsiahla výstava začiatkom decembra v Dome umenia v Bratislave. Dlhodobej prezentácii sklárskych výtvarníkov v komornejšom prostredí sa venuje Sklárska galéria Divyd v Hummelovom múzeu v Bratislave.
JOZEF ČERVENKA
manažér pre hudbu a galériu spoločnosti Divyd
