Kto vie, kedy sa stalo, že Vianoce prestali byť „sviatkom pokoja a mieru“ a zmenili sa na symbol zhonu, biznisu a konzumu. Možno keď Coca-Cola vymyslela svojho bieločerveného Santa Clausa s vrecom plným darčekov stalo sa očakávanie darov najdôležitejšou súčasťou Vianoc a napĺňanie týchto očakávaní najdôležitejšou spoločenskou povinnosťou roka.
Santa Claus odvtedy tisíckrát zmenil svoju tvár - podobá sa na vianočnú zľavu pri kúpe auta, darček zabalený s mobilným telefónom, CD s koledami a prípadne trinásty plat. Z americkej Atlanty cestuje Santa každý rok na vianočné trhy v Petržalke, do novučičkých hypermarketov a cez obrazovky pripomína svoj návrat každej domácnosti pospevujúc „roľničky-roľničky“. Naj-dôležitejšiu cestu spravil do nášho vedomia. Vďaka tomu sú Vianoce ekonomicky rozhodujúcim obdobím roka a nákupný košík rovnako bežný symbol ako ozdobená jedlička. V posledných dvoch mesiacoch roka minieme v obchodoch o pätinu viac než je priemer predchádzajúcich desiatich mesiacov. Vlani v decembri sme nechali v obchodoch 31 miliárd, z toho polovicu v hypermarketoch. To je samozrejme spojené s úctyhodným rastom reklamného trhu a žalostnými správami štatistov o mínusoch v obchodnej bilancii.
A čo s tým? Sú dve možnosti - prispôsobiť sa alebo to všetko ignorovať. Prvá možnosť je bežná a končí sa škatuľami zabalenými v ligotavých papieroch, prázdnymi peňaženkami a prípadne zloženkami pre splátkového predajcu. A ešte úľavou, že je to za nami a naši príbuzní majú možno radosť. Dá sa to spríjemniť čítaním vianočných pozdravov a spoločným popíjaním vianočného punču, ale aj tak sa lepšie pije a číta s vedomím, že už je nakúpené. Aby sa nepovedalo, tak nám pár politikov v televízii pripomenie, že prežívame krásne sviatky. Rovnaký dojem by mali navodzovať klasické vianočné rozprávky prerušované zasneženými reklamami.
Alternatíva číslo dva je oveľa ťažšia. Skúste nepodľahnúť tlaku reklám, zliav a ilúzie dobrej nálady, ktorú sa usmievavý Santa usiluje vtĺcť do hláv svojich ochotných spotrebiteľov. Odolať nákupnej horúčke by sa takmer rovnalo spoločenskej exkomunikácii.
Vianoce už nie sú dôležité. Zostali hlavne príležitosťou obdarovať a byť obdarovaný, teda nakupovať a predávať. „Čaro“ sa zredukovalo na pár hodín uvoľ-nenia pri Vianočnom stole plnom pomarančov, sušených fíg a čokoládových panáčikov v červeno-bielom hábe za 49,90 Sk. Namiesto pokoja reklamné násilie, namiesto mieru tlačenica v obchode.
Autor: JURAJ SANTA JAVORSKÝ,milovník Vianoc, Veľkej noci
