Minister Ľudovít Kaník a jeho štátny tajomník Miroslav Beblavý (vľavo) tvrdia, že zákonník treba zmeniť veľmi rýchlo. To isté si myslia aj podniky, ktorým prekážalo, že zákonník je bariérou pre plnohodnotný výkon manažérskej práce. Opačný názor majú odbory, ktoré hovoria o novom vykorisťovaní. FOTO – SME, PAVOL FUNTÁL

BRATISLAVA – Vzťahy medzi zamestnancami a firmou sa na budúci rok opäť zmenia. Ministerstvo práce včera predstavilo novelu Zákonníka práce, ktorá sčasti vráti pracovnoprávne vzťahy do podoby, ktorá platila pred takzvanou Magvašiho novelou. Ministerstvo však plánuje zaviesť do legislatívy aj niekoľko nových prvkov.

„Zákonník práce, ktorý pripravujeme, sa stane priamym nástrojom tvorby nových pracovných miest,“ povedal minister Ľudovít Kaník. Ministerstvo sa po odchode bývalého šéfa rezortu Petra Magvašiho pripojilo ku kritikom zákonníka, ktorí ho označovali za nepružný. Predstavitelia podnikovej sféry v ňom videli prekážku zamestnávania nových ľudí najmä z dôvodu nadmernej ochrany zamestnanca pred rozhodnutiami zamestnávateľa.

Novela veľkú časť kritizovaných nedostatkov odstráni. V oblasti pracovného času sa zmenia doterajšie obmedzenia, ktoré boli nad rámec európskej legislatívy. „Našou snahou je ísť v súlade s európskymi zvyklosťami, ale nebyť pápežskejší ako pápež,“ zdôraznil Kaník. Znamená to, že otázku nadčasov bude menej riešiť zákon a viac dohoda medzi pracovníkom a firmou. Obmedzenie týždenného pracovného času na 48 hodín sa síce zachová, ale bude sa vzťahovať len na jedného zamestnávateľa. Ak má pracovník viac pracovných úväzkov, môže 48-hodinový limit prekročiť.

Za najžiaducejšie považovali zamestnávatelia upraviť práva zamestnancov a zamestnávateľov. Ministerstvo uznalo potrebu odstrániť niektoré obmedzenia zamestnávateľov a plánuje napríklad zrušiť povinnosť firmy dokazovať svoju nevinu, ak ju pracovník napadne za diskrimináciu. Ostro kritizovanú povinnosť vytvárať v podnikoch zamestnanecké rady chce ministerstvo nahradiť dobrovoľnou existenciou takejto inštitúcie, ktorá však nevznikne na základe zákona, ale len ako výsledok záujmu zamestnancov. Odbory zároveň stratia zákonnú možnosť takúto organizáciu svojvoľne zrušiť.

Ďalšou vítanou zmenou bude zrušenie náhrady mzdy pre pracovníkov, ktorí sú zároveň odborármi. „Neopodstatnene to dvíha náklady na zamestnancov. Nemyslíme si, že by odborárski predstavitelia mali mať nárok na náhradu mzdy len zato, že sú odborármi,“ vysvetlil minister.

Odborári majú k pripravovanej novele zásadné výhrady, ale viac ako zníženie ich vplyvu vo firme im prekáža úprava nadčasov. Podľa viceprezidenta KOZ Petra Gajdoša to bude znamenať zneužívanie zamestnancov.

Kaník chce, aby sa novela dostala na rokovací stôl tripartity a medzirezortné pripomienkovanie ešte do Vianoc.