„Človek tu získa pocit, že s problémami nie je sám. Vždy keď premýšľam o tom, že budem kandidovať, mám kŕče v žalúdku, myslím na tú veľkú zodpovednosť,“ hovorí jedna z kandidátok na poslankyňu v komunálnych voľbách. Ostatné ju dobre chápu. „To je ženský prístup, ženy cítia oveľa väčšiu zodpovednosť,“ hovorí lektorka. „Keď niečo pokazí žena, aj tri týždne si sype popol na hlavu. Muž sa ospravedlní a tým je to pre neho uzavretá záležitosť. Niekedy sa ani neospravedlní, len vysvetlí, že sa niečo stalo a on nemohol.“

Takto sa začína druhý deň školenia, ktorého cieľom je zvýšiť účasť žien vo verejných funkciách. Kandidátky sa už učili, ako správne komunikovať, ako využívať reč tela, ako si pripraviť prejav, ako byť asertívna. Teraz sú na programe techniky na zvyšovanie sebavedomia a príprava volebnej kampane.

Šestica žien sa sústredí na program – treba identifikovať bariéry, ktoré im bránia v angažovaní sa v politike. Asi po polhodinke je na tabuli zoznam: 1. starostlivosť o rodinu a deti, 2. manžel a jeho súhlas a podpora, 3. slabé sebavedomie, 4. nedôvera v seba samú, 5. obava zo zodpovednosti. Nasleduje rozčarovanie z politiky, špinavosť a neslušnosť politiky, strach z toho, že sú tam len muži, čo tam teda žena môže ovplyvniť, neschopnosť predať svoje myšlienky a tiež, že spoločnosť je k žene oveľa kritickejšia.

„Ak je neschopný muž, stratí sa v tom množstve mužov,“ konštatujú ženy a kandidátka, pezinská podnikateľka Alžbeta Lančaričová pridáva príhodu, ako u nej nakupoval muž, ktorý sa priznal, že bol poslancom Národnej rady. „Jeho meno mi nič nehovorilo, nikdy som ho nevidela.“ Priznal, že bol trochu v úzadí. „V pokoji si tam štyri roky odsedel.“ Ďalšia kandidátka, zastupujúca starostka z obce Prietrž Dana Blažková, pridáva: „Na Slovensku, keď ide žena do politiky, najskôr si všetci všímajú, či sa postarala o deti a či nemá v záhrade burinu.“

Na školení sa hovorí o kampani, pripravujú sa volebné programy a prejavy. Lektorky najviac upozorňujú – nehovorte, čo BY ste chceli, ale čo CHCETE, nedávajte najavo neistotu. „Ale ja nechcem pôsobiť drzo, nemám rada tých politikov, ktorí hovoria viem, chcem, urobím, ale potom neurobia,“ bráni sa Anna Nojšelová, kandidátka na poslankyňu v bratislavskej mestskej časti Dúbravka.

Ženy hovoria, ako oslovujú miestne televízie, ako pripravujú mítingy: „Dám si tú námahu a zaklopem voličom na dvere, chcem sa im pozrieť do očí. Nemusia sa so mnou rozprávať, dám im letáčik a ak sa budú chcieť porozprávať, budem rada.“ Ďalšia sa pýta: „Keď budem chodiť po bytoch, nebude to vnucovanie sa?“ Lektorka vysvetľuje: „Voliči musia vidieť, že to naozaj chcete.“

Ženy však majú trochu iný prístup – takmer všetky tvrdia – „keď ma nezvolia, nič sa nestane“. Alebo „nerátam s tým, že ma zvolia“. Druhá formulácia sa tu však nepripúšťa, je to negatívne myslenie.

(haj)