Plot so zvyškami ostnatého drôtu z najlepších čias zbrojárskej fabriky je v zadnej časti úplne deravý, takže dostať sa do areálu nebol žiadny problém. Hneď vedľa je aj akási „rozhľadňa“.
e, ktoré sa nám podarilo neoficiálne získať vo fabrikách pri Dubnici nad Váhom.
Socialistické Československo v okruhu piatich kilometrov okolo Dubnice postavilo tri komplexy, ktoré zásobovali armádu. Po konverzii zbrojárskeho priemyslu sa výroba buď úplne zastavila, alebo fabriky zmenili svoj výrobný program. Aj po rokoch majú nádych tajomstva. Oslovení Dubničania o výrobkoch z miestnych tovární radšej nehovoria, a ak, tak len veľmi málo.
Záujem verejnosti a zahraničia o výrobný program slovenských zbrojoviek, ale najmä o jeho zabezpečenie pred zneužitím stúpol najmä po hrozbe teroristických útokov.
Ako sú chránené slovenské zbrojovky? Znalci miestnych pomerov nás okamžite odporučili na ZVS Dubnica nad Váhom, kde vraj vyrábajú nejaké strelivo, ale „bohvie, čo v skutočnosti“.
Oficiálne len po vrátnicu
Zo začiatku, kým si kompetentní pracovníci mysleli, že sme zákazníci, to vyzeralo nádejne. „Sú tu z nejakej bratislavskej firmy a zaujímajú sa o špeciál,“ hovorila do telefónu vrátnička. „Mám vám ich poslať alebo si po nich prídete?“
Hneď, ako sa volaný pracovník dozvedel, že sme novinári, povedal, že nemá právomoci a že kompetentní, ktorí by mohli hovoriť o výrobnom programe a ochrane objektov, sú služobne vzdialení.
Ochranu ZVS zabezpečovali muži v maskáčoch s obuškom za opaskom a každé auto prichádzajúce do objektu pozorne kontrolovali. Plot so zvyškami ostnatého drôtu z najlepších čias zbrojárskej fabriky je však v zadnej časti úplne deravý, takže dostať sa do areálu nebol žiadny problém.
Ešte pred príhodou z vrátnice sme v ňom pobudli vyše štvrťhodiny a v okolí sa neobjavila žiadna ochranka. Utlačená tráva nasvedčovala, že ľudia k plotu chodia. V korune stromu blízko plota je drevená plošina - možno pozorovacie stanovište, možno len rozhľadňa detí z neďalekého sídliska.
O ochranke so šéfom
Niekoľko kilometrov vzdialené ZTS začiatkom minulého roku zaradili medzi objekty osobitnej dôležitosti. Osobitnú dôležitosť ochranka po piatich minútach pripísala aj nám. Po nevinnej otázke na vrátnici, či sa „zettéeska“ zaoberá výrobou výbušnín, a stručnej odpovedi pracovníčky, že nie, sme sa chceli presvedčiť, ako je to so zabezpečením areálu. Dostali sme sa iba po parkovisko. Náš záujem o fabriku upútal samotného riaditeľa firmy ZTS ochrana, a. s., Štefana Pustaya s kolegyňou a neskôr diskusiu počúval i uniformovaný ochrankár.
Firma ohradená betónovým múrom je napojená na centrálny pult ochrany. Okolie kontroluje obchôdzkar a kamerový systém.
„Som presvedčený, že objekt je vzhľadom na svoju dôležitosť chránený dostatočne. Mohli ste sa o tom presvedčiť,“ povedal Pustay. Fotenie zakázal, ale pripustil, že s dobrým objektívom by to nebol problém. Ponad ZTS prelietavajú i malé civilné lietadlá.
Starší muž, bývalý zamestnanec závodov, dnes už vraj ani netuší, čím sa jeho fabrika zaoberá. Ani o výrobe zo svojich čias hovoriť nechcel. Zabezpečenie fabriky bolo podľa neho dobré, ale po otázke, či sa predsa len nedalo dostať niečo von, sa len pousmial. „Neviem, ja som to neskúšal,“ povedal.
Kde sa dá niečo kúpiť
Výrobu vojenského materiálu v ZTS v Novej Dubnici pripomínajú iba nápisy na plote: „Objekt strážený psom!“ Náš pohyb v okolí fabriky si po chvíli všimol pracovník súkromnej bezpečnostnej služby a zdvorilo nás vyprevadil. Tvrdil, že „zettéeska“ sa už výrobou týkajúcou sa zbraní a výbušnín nezaoberá.
Na otázky na ulici a v miestnych podnikoch, či sa tu nedá „zobchodovať niečo, čo búcha“, miestni odpovedali buď záporne, alebo opatrne - „skúste v nejakej firme“ či „neviem o ničom, asi je to tu také ako v každom meste“.
Prekvapivo, dočkali sme sa na jednom z dubnických parkovísk. Približne 30-ročný seriózne vyzerajúci muž, ktorý k nám pristúpil asi po hodine, sa opýtal, či niečo hľadáme, alebo niečo nepotrebujeme. Odpoveď, „nič, dík“ ho zjavne zaskočila.
„Keď nič, tak nič. Myslel som si len, že by som vám mohol pomôcť,“ povedal a odišiel. Na zavolanie „počkaj“ už nereagoval a ponáhľal sa preč. Ešte chvíľu sme na parkovisku ostali, či si to nerozmyslí a nevráti sa. Muž ani polícia sa však už neobjavili.
O obchode „s niečím, čo búcha“ sa však v Dubnici hovorí. Nepriamo to potvrdil aj riaditeľ ochranky Pustay, ktorý o informáciách, že sa s týmto materiálom obchoduje, povedal: „Počul som niečo také, ale nič o tom neviem. V takých kruhoch sa nepohybujem.“
DANIEL VRAŽDA
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
