Obec Janova Lehota neďaleko Žiaru nad Hronom je zaujímavá tým, že tu žije osem národností. Popri Slovákoch a karpatských Nemcoch aj Maďari, Poliaci, Srbi či Ukrajinci. Obecný úrad multikultúrne prostredie obce inšpirovalo k tomu, aby tu zriadili múzeum národností. Určili preň jedinú historickú budovu - bývalý mlyn postavený v 19. storočí.
Ako nám povedala starostka obce Božena Kováčová, tento vzácny objekt je už výrazne poškodený a bude potrebovať nemalé náklady na opravu. S projektom sa preto obrátili na Karpatskonemecký spolok na Slovensku, keďže Janova Lehota sa považuje za jedno zo stredísk bývalého Hauerlandu. Týmto názvom označovali v minulosti tzv. nemecký ostrov na strednom Slovensku, ktorý zasahoval do oblasti okolo Handlovej, Kremnice, Nitrianskeho Pravna a Skleného. Kým bude o projekte definitívne rozhodnuté, chce obec rozbehnúť aspoň tie práce na stavbe, ktoré zamedzia jej ďalšiemu pustnutiu. Bezbariérový projekt múzea, ktorý zohľadňuje historický charakter stavby, im vypracovali študenti architektúry. Obec už teraz sústreďuje exponáty, ktoré sa majú stať súčasťou múzea - kroje, knihy, spevníky, tradičné remeselné výrobky a podobne.
Od stredovekej nemeckej kolonizácie, keď sa do oblasti prisťahovali karpatskí Nemci až po obdobie po druhej svetovej vojne, keď sa veľká časť z nich musela z kraja, kde žili ich predkovia niekoľko storočí, vysťahovať. Do uvoľnených domov sa sťahovali ľudia z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. Starostka prirovnáva toto obdobie k historicky podobnému osídľovaniu Šumavy. Napriek novým usídlencom počet obyvateľov Janovej Lehoty po vojne výrazne klesol. V minulosti ich tu žili viac ako štyri tisícky, dnes je obyvateľov približne tisíc.
KVETA FAJČÍKOVÁ
